Cieľ modulu

Cieľom tohto modulu je zvýšiť povedomie o nových koncepciách v oblasti vzdelávania dospelých. Nakoľko SP4CE projekt je o on-line spolupráci, zdôraznili sme celkom novú teóriu učenia „konektivizmus“ a jej odlišnosti od ostatných vzdelávacích modelov (pre dospelých). Učitelia a tréneri (rovnako ako študenti a mediátori) by mali vedieť o tejto teórii a využívať ju v reálnom živote. Modul obsahuje stručný opis hlavných teórií učenia, podrobnejší pohľad na teóriu konektivizmu a grafy na porovnanie rôznych modelov. Ďalšie odkazy zahŕňajú príklady na aplikáciu modelu a ďalšie materiály o vzdelávaní dospelých.

Výstupy modulu

• Identifikovať rôzne teórie učenia
• Pomôcť učiteľom a trénerom využiť tú správnu metódu učenia a vyučovania v ich vzdelávacích skupinách
• Zoznámiť sa s vlastnosťami konektivizmu
• Nájsť motívy pre uplatňovanie týchto nových techník
• Byť schopný preklenúť rozdiely pri vzdelávaní rôznych generácií študentov

 

Úvod

Vzdelávanie dospelých, inovatívnosť, a didaktika: to sú tri kľúčové slová, ktoré musíme pochopiť, aby sa sme porozumeli smer, ktorým sa uberá moderná pedagogická didaktika ako odbor.

Didaktika je chápaná ako umenie výučby. Zahŕňa širokú škálu faktorov, ktoré charakterizujú výučbu. Nakoľko jej pôvod má konotáciu s etickými otázkami, máme tendenciu používať ho v súvislosti s formálnym vzdelávaním a jeho nastavením. Avšak, ako uvidíme, didaktika ide nad rámec bežných hraníc, ktorými je vzdelávanie v triede a to najmä u vzdelávania dospelých, kde pristupuje príliš veľa faktorov, s množstvom zameraní na neformálne a informálne vzdelávanie.

Vzdelávanie dospelých je relatívne mladý koncept v histórii školstva. Tradične vzdelanie bolo považované za niečo, čo súvisí s deťmi a mládežou v prostredí učebne. Ak vezmeme do úvahy slávnych pedagógov, ako sú napríklad Komenský, chápeme, že mnoho techník, metodík, usporiadania učební a všeobecných pedagogických koncepcií boli určených pre výučbu mladých generácií v oficiálne organizovaných skupinách.

Avšak, dospelí majú iné zázemie, potreby, očakávania a schopností ako detí, a preto by sa pre nich mali pre nich použiť nové pedagogické metódy. I keď existujú početné štúdie, výskumy a metodiky vyvinuté pre túto vekovú skupinu, vzdelávanie učiteľov v mnohých krajinách sa stále zameriava na vzdelávanie pedagógov pre žiakov a mládež a preto sa vzdelávaniu dospelých často nedostane požadovaná odborná úroveň a chýba mu rozmanitosť.

Inovatívny znamená „zavádzajúci alebo využívajúci nové nápady či metódy“ (15) (http://www.merriam-webster.com/dictionary/innovative). Nie je to tak zrejmé, ako sa rozhodnúť, čo považovať za inovatívne. Existuje rad metód, ktoré sú považované za inovatívne, aj keď boli zavedené do pedagogickej praxe pred dlhším časom. Existujú tiež staršie didaktiky, ktoré keď sa uplatnia v inej oblasti, javia sa ako veľmi inovatívne. V tejto kapitole uvedieme niekoľko príkladov z trendov, ktoré charakterizujú modernú didaktiku v oblasti vzdelávania dospelých.

Základný rámec didaktiky

Na pochopenie základného rámca didaktiky, ktorý je používaný učiteľmi, musíme nahliadnuť do rôznych vzdelávacích teórií pedagogiky. Teórie učenia determinujú veľa faktorov pri výučbe. Spôsob, akým učiteľ premýšľa o štýloch učenia sa svojich žiakov a jeho poňatie učenia sa odrážajú v teórii učenia. Existujú rôzne názory a kategorizácie teórií učenia sa. Tie najčastejšie spomínané sú behaviorizmus, kognitivizmus , konštruktivizmus a (v poslednej dobe) konektivizmus.

1. Behaviorizmus sa zaujíma o správanie a pozorovateľné zmeny. Preto behaviorizmu vo výučbe sa zameriava na vytváranie nových vzorcov správania.
2. Kognitivizmus sa zaujíma o myšlienkové procesy, ktoré sú za správaním. Preto kognitivistická teórie učenia zdôrazňuje význam akvizície (vrátane reorganizácie) kognitívnych štruktúr.
3. Konštruktivizmus tvrdí, že poznanie je konštruované súhrou existujúcich poznatkov a individuálnych (alebo sociálnych) skúsenosti.
4. Konektivizmus je úplne nový prístup, ktorý tvrdí, že učenie „je zamerané na prepojenie špecializovaných informačných setov a spojení, ktoré nám umožňujú dozvedieť sa viac, a sú oveľa dôležitejšie ako náš súčasný stav poznania.“ (16)

Mimo štyroch vyššie uvedených hlavných vzdelávacích teórií, behaviorizmus a kognitivizmus sa považujú za viac tradičné prístupy k epistemológii a učení sa a výučbe, zatiaľ čo konštruktivizmus a konektivizmus sú považované za modernejšie a inovatívnejšie prístupy. Avšak, nemôžeme tvrdiť, že jeden prístup je lepší ako druhý za každých okolností. Pedagógovia budú vždy musieť zvážiť svoje cieľové publikum, ich možnosti, zdroje a materiály a mnoho ďalších faktorov a rozhodnúť sa, ktorý typ by mohli využiť pri ich súčasnej výučbe.

Projekt SP4CE sa zaoberá spoluprácou vo virtuálnom prostredí a má črty otvorenej inovácie, myslíme si však, že je dôležité zdôrazniť aj konektivizmus a zamerať sa na ďalšie inovatívne aspekty.

Konektivizmus v kocke

Konektivizmom sa nazýva teória učenia sa pre digitálny vek. Snaží sa vysvetliť komplexné vzdelávanie v rýchlo sa meniacom technologicky vyspelom a navzájom prepojenom svete. Znalosť vznikne a zastará tak rýchlo, že zoznámenie sa s faktami a informáciami sa dá prekonať prijatím všeobecne platnej základne meniacich sa znalostí a zároveň naučením sa, ako a kde sa dajú získať aktuálne informácie a znalosti. Podľa tohto modelu hlavným zdrojom poznatkov a informácií o zmenách je sieťovanie. Je dôležité identifikovať vzájomné prepojenia a stále vzory a vytvoriť linky medzi rôznymi uzlami znalostnej bázy. „Spojenia a siete, ktoré nám umožňujú dozvedieť sa viac, sú oveľa dôležitejšie ako náš súčasný stav poznania“ (17)“

George Siemens, hlavný propagátor a ideológ konektivizmu uvádza ako hlavné črty konektivizmu nasledovné princípy:

• učenie a vedomostí spočívajú v rozmanitosti názorov,
• učenie je proces vzájomného prepájania špecializovaných informačných uzlov alebo zdrojov,
• učenie môže pochádzať aj v zdrojov, ktorými nemusia byť ľudia,
• schopnosť naučiť sa viac, je oveľa dôležitejšia než to, čo v súčasnej dobe vieme,
• na podporu kontinuálneho učenia je potrebné starať sa o a udržiavať existujúce spojenia, ktoré ho uľahčujú,
• schopnosť vidieť vzájomné prepojenia medzi rôznymi odbormi, myšlienkami a konceptmi je základná zručnosť,
• aktuálnosť (presné, súčasné znalosti) sú cieľom všetkých vzdelávacích aktivít v rámci konektivizmu,
• rozhodovanie je samo o sebe proces učenia sa. Výber toho, čo sa učiť a význam prichádzajúcich informácií takto vidíme cez prizmu zmenenej reality. Aj keď dnes obsahujú správnu odpoveď, táto môže byť už zajtra nesprávna kvôli zmenám v informáciách, ktoré ovplyvňujúcu rozhodnutie.

Porovnanie rôznych modelov učenia sa

Súčasnou výzvou pre učiteľov, školiteľov a facilitátorov je využiť potenciál nových učebných nástrojov vrátane nástrojov, ktoré obsahujú dominantné prvky informačných a komunikačných technológií a tiež neustála informovanosť o nových štýloch učenia a požiadavkách študentov. Je možné, že študenti ešte nie sú plne pripravení využívať moderné technológie a získať a spracovať novú informáciu spôsobom, ktorý umožňuje konektivizmus. To je dôvod, prečo je dôležité, aby bol tiež učiteľ teoreticky pripravený a znalý rôznych učebných štýlov a modelov a vedel ich prispôsobiť publiku. Nižšie je uvedená tabuľka George Siemens, ktorá ukazuje rôzne modely učenie sa a ktorá uľahčuje orientáciu učiteľov a trénerov pri výbere správneho prístupu:

 

Vlastnosť	Správanie sa	Kognitivizmus	Konštruktivizmus	Konektivizmus
Ako vznikne učenie sa	Čierna skrinka—sústredenie hlavne na odpozorované učenie sa	Štruktúrované, vypočítavané	Sociálne, význam si vytvára každý učiaci sa (osobné)	Distribuované v sieti, sociálne, podporené technológiami, existujú modely na uznanie výsledkov vzdelávania a interpretáciu
Faktory, ktoré majú vplyv	Povaha ocenenia, trest, stimuly	Existujúca schéma, predošlé skúsenosti	Zaujatie, participácia, sociálne, kultúrne	Diverzita sietí, silné väzby, objavuje sa kontext
Úloha pamäte	Pamäť si opätovne pripomína opakujúce sa skúsenosti—pokiaľ je najpodstatnejšia odmena alebo trest	Kódovanie, skladovanie, opätovné vybavenie si	Predchádzajúca znalosť zmiešaná so súčasným kontextom	Adaptívne modely, reprezentujúce súčasný stav, existujú sieťované
Ako vzniká transfer	Stimuly, odpovede	Duplicitná znalosť tvorí „toho kto vie“	Socializácia	Pripojenie sa k informačným uzlom (pridanie) a rast sietí (sociálne/konceptuálne/biologické)
Druhy učenia, ktoré sú vysvetlené najlepšie	Učenie na základe konkrétnych úloh	Dôvodenie, jasné ciele, riešenie problémov	Sociálne, nejasné (“zle definované”)	Komplexné vzdelávanie, rýchlo sa meniace jadro učenia sa, diverzifikované zdroje učenia sa

Tabuľka 2.3.1 Čo je konektivizmus? George Siemens, 2009

Záver

Treba vziať do úvahy meniace sa prostredie a metódy učenia a zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť svoje vyučovacie metódy. Toto je veľkou výzvou pre dnešných učiteľov, školiteľov a facilitátorov. Vyžaduje si to úplne nový uhol pohľadu na viaceré aspekty výučby, vrátane role učiteľa, usporiadanie učebne, role a zodpovednosti študentov, ako aj zámery a ciele a požadované výsledky vzdelávania a mnoho ďalších.

V dnešnom vzdelávaní (ako aj v projekte SP4CE) medzi najväčšie výzvy patria:

• učenie sa dospelých a vhodné nastavenie mysle starších osôb vo vzdelávacom procese, ktoré prebieha v modernom prostredí pre vzdelávanie,
• generačné medzera medzi učiacimi sa (študentmi aj podnikateľmi) a mentormi obojstranne,
• použité technológie, ktoré neposkytujú technologické zázemie potrebné pre nový typ vzdelávania a spolupráce.