„Model virtuálnej firmy“ bol použitý ako pedagogický koncept v projekte OpenInn, ktorý bol jedným z projektov, na ktorých stavia SP4CE projekt. V nasledujúcej časti bude detailne popísaný spôsob, ktorý má za účel pomôcť učiteľom (ktorí sú nazývaní aj mentori v SP4CE projekte) v ich učení a ktorý je čiastočne založený na materiáloch z projektu OpenInn. Hlavným cieľom inovatívnej didaktiky „virtuálnej firmy pedagogického modelu“ je vytvoriť silnú vnútornú motiváciu študentov, pretože silnejšia motivácia vytvára silnejší záväzok.
Vnútorná motivácia: „Stimulácia, ktorá poháňa jednotlivca prispôsobiť alebo zmeniť správanie k jeho alebo k jej vlastnému vnútornému uspokojeniu alebo naplneniu vnútornej motivácie. Vnútorná motivácia je zvyčajne použitá samotným jednotlivcom, a pramení z priameho vzťahu medzi jednotlivcom a situáciou, ktorej daný jednotlivec čelí. Vnútorná motivácia je veľmi dôležitým faktorom vo vytváraní akéhokoľvek vzdelávacieho alebo tréningového kurzu. [46] “
Kroky tvorby „modelu virtuálnej firmy“ založené na výsledkoch OpenInn projektu [47]:
Obrázok 3.1.1 Kroky „modelu virtuálnej firmy“
- Krok 1: Definícia a zavedenie základných pravidiel- vytvorenie dokumentu hodnôt
Prvým krokom je stanoviť základné pravidlá a hodnoty v skupine a tiež, dohoda so študentmi na ich dodržiavaní. Každý študent/ka je požiadaný/á, aby definoval/a každý bod v zozname nižšie a aby dané definície zdieľal/a s jeho/jej spolužiakmi v dokumente s názvom „Dokument hodnôt“. Tento dokument môže byť vo forme Google dokumentov alebo inej forme zdieľaných dokumentov.
Body v Dokumente hodnôt:
Obrázok 3.1.2 Body v Dokumente hodnôt
Ak je nutná diskusia na objasnenie niektorej časti tohto kroku, môže byť vykonaná buď priamo v Dokumente hodnôt alebo pomocou Skype, Google Talk alebo pri osobnom stretnutí; alebo akoukoľvek inou formou, ktorá sa hodí skupinovo. Tento dokument so stručným popisom každého bodu by mal byť zverejnený na blogu a dané body a ich popis budú slúžiť ako spoločný rámec pre spoluprácu. Ako náhle je Dokument hodnôt zdieľaný a potvrdený, skupina sa stáva tímom.
- Krok 2: Definícia spoločného cieľu – Brainwriting
V ďalšom kroku musí byť definovaný spoločný cieľ, a to prostredníctvom Brainwriting, buď s pomocou Google dokumentov alebo prostredníctvom inej formy zdieľania dokumentov, kde každý študent/ka samostatne uvedie jeho/jej nápady pre spoločný cieľ tímu. Ak je to možné, Brainwriting môže byť tiež vykonaný osobne. V tejto fáze si tím definuje spoločný cieľ. Charakteristiky spoločného cieľa by mali nasledovať model PURE SMART, ktorý bol tiež vyvinutý v rámci projektu OpenInn. Členovia tímu budú takto vyzvaní na definovanie spoločného cieľa:
Obrázok 3.1.3 Otázky na identifikáciu spoločného cieľa
- Krok 3: Preskúmanie a diskusia o spoločnom cieli
Keď je brainwriting ukončený, výsledky sa musia preskúmať, prerokovať a schváliť. Učiteľ/mentor prevedie tím prostredníctvom otázok k dohode o spoločnom cieli. Spoločný cieľ musí byť zhrnutý v jednej alebo dvoch vetách.
- Krok 4: Kontrola a zoznam existujúcich podporných zdrojov
Keď je spoločný cieľ preskúmaný, prerokovaný a schválený, tím vybuduje zoznam, kde sú definované „pozitívne veci“. Tento zoznam môže byť napísaný v Google dokumentoch. Tím musí potom preskúmať existujúce zdroje tímu, akými sú: zručnosti, vedomosti, skúsenosti, kontakty, konkrétne osobné podklady, zdroje informácií, atď. – čokoľvek, čo môže byť užitočné v diskusiách. Tento „Zoznam zdrojov“ môže neskôr poslúžiť ako pomoc pri ďalších procesoch, a to najmä v prípadoch zaseknutia sa. Táto fáza je zameraná na veľmi pozitívne aspekty, ktoré majú za úlohu vytvoriť dobrý pocit, ktorý napomôže napredovať do ďalšej fázy.
- Krok 5 – 10(+/-): Diskusia osobne/online/formou zdieľaného dokumentu
Keď máme hotový „dokument hodnôt“, „spoločný cieľ“ a „zoznam zdrojov“ je čas na diskusie. Tieto stretnutia tímu môžu prebiehať osobne, v triede alebo inej miestnosti alebo prostredníctvom programov akými sú Skype a Google Hangout. Počas týchto stretnutí sú študenti podporovaní učiteľom/mentorom, aby medzi sebou zdieľali, kontrolovali, testovali, podporovali sa navzájom a samozrejme rozvinuli vlastné nápady. Virtuálne stretnutia sú tiež možnosťou, napr. pre tých členov tímu, ktorí potrebujú skontrolovať stav tímovej práce doma. Počas týchto typov stretnutí si tím môže sám určiť, akú pracovnú metódu chce používať. Napríklad, tím môže pracovať súčasne na rovnakom zdieľanom dokumente v Google dokumentoch.
Koľko diskusie tím potrebuje? To záleží plne na tíme a jeho zdrojoch. Možno sú dostatočné tri diskusie, ale je možné, že bude potrebných aj viac ako šesť stretnutí na produktívnu diskusiu. Pri diskusiách je dôležité mať takzvanú konečný termín-deadline – ktorý je popísaný v ďalšom kroku.
- Krok 11 (+/-): Konečný termín-deadline: Identifikácia úspechov a získaných skúseností
Posledné stretnutie slúži ako uzavretie celej spolupráce. V záverečnej diskusii – uzávierke sa formulujú závery a tím analyzuje prácu, ktorá bola vykonaná, pričom sa venuje každému z týchto bodov:
- Čo sme vytvorili?
- Čo sme sa naučili?
- Aké hlavné skúsenosti sme získali?
- Naplnili sme náš spoločný cieľ?
- Efektívne sledovanie projektu.
Rola učiteľa/mentora
V SP4CE projekte sa učiteľ, ktorý pomáha študentom nazýva „mentor“. Táto rola učiteľa/mentora sa líši od klasickej role učiteľov, keďže v tomto procese je úlohou učiteľa vedenie tímu cez sériu procesov, ktoré slúžia na definovanie a dosiahnutie spoločného cieľa. Tento spoločný cieľ je definovaný tímom v ranej fáze kurzu a učiteľ neskôr podporuje celý proces, ktorý vedie tím k danému cieľu. Učiteľ/mentor vedie študentov pri výbere svojich vlastných rolí a podporuje vzájomnú podporu medzi študentmi. Úloha každého študenta v tíme je založená na osobnom povolaní a ambíciách každého študenta v tíme.
V tomto prístupe je mentor skôr prostredníkom pre prácu skupiny/tímu, než tradičným učiteľom. Kreatívne a inovatívne nápady tímu pomôžu nájsť riešenie problémov pre danú skupinu. Z tohto dôvodu by mal učiteľ fungovať iba ako podporný „katalyzátor“ a moderátor skupiny a nie ako vodca skupiny. Tréner, moderátor, poradca a mentor – tieto úlohy by mali byť v popredí pri rokovaní s tímom.
Čo by mal skupinový moderátor robiť/vravieť?
Tu je krátky a základný zoznam navrhovaného správania sa. Hlavnou myšlienkou je povoliť tvorivosť, spoluprácu a pozitívne myslenie tak, aby sa tím dostal čo najďalej. Používaním spojky „a“ na začiatku vety pridávame veci do pôvodnej myšlienky a zároveň ju rozvíjame ďalej. Používaním spojky „ale“ vyjadrujeme kritické, negatívne pripomienky, ktoré nepodporujú vývoj myšlienky. Z tohto dôvodu sa odporúča používanie spojky „a“ namiesto spojky „ale“ pri komentovaní vývoja. Taktiež sa odporúča zamerať sa na postoj, ktorý nápad ďalej rozvíja a nie ho kritizuje. Čo sa týka tvorby otázok, odporúča sa začať slovom „ako“, ktoré umožňuje väčšiu podporu a rozvoj, a nie slovom „prečo“, ktoré hľadá príčiny a sústreďuje sa na problém a tým pádom odďaľuje pozornosť od riešenia (pre viac informácií si prosím pozrite webové stránky ponúkané v ďalšom čítaní).
Obrázok 3.1.4 Navrhované správanie moderátora skupiny
Čo by skupinový moderátor nemal robiť/vravieť?
Tu je krátky a základný zoznam toho, čo by skupinový moderátor nemal robiť a vravieť. Hlavnou myšlienkou je obmedziť negatívne pripomienky a správanie v tíme a to tiež zo strany mentora/učiteľa. Slová ako „nie“ a „ale“ ako aj negatívne kritiky neumožňujú nájsť riešenie. Preto je dôležité skúsiť tieto slová eliminovať (a to tiež zo strany učiteľa). Otázky, ktoré začínajú slovom „prečo“ sa zameriavajú skôr na dôvody, a nie na riešenie. Preto je dôležité sa im taktiež skúsiť vyhnúť (pre viac informácií prosím pozrite webové stránky ponúkané v predchádzajúcej poznámke pod čiarou).
Obrázok 3.1.5 Nesprávne správanie sa skupinového moderátora