Využívanie informačných a komunikačných technológií vo vzdelávaní

Cieľ modulu

Cieľom tohto modulu je poskytnúť rýchly pohľad na súčasný stav informačných a komunikačných technológií (IKT) využívaných v procese vzdelávania a na niektoré používané vzdelávacie modely. Navrhujeme tiež súbor niekoľkých otázok na zváženie ako využívate IKT vo svojom prostredí, t.j. vo svojich kurzoch alebo vo svojej inštitúcii.

Úlohy modulu

• Uvedomiť si silné stránky, ktoré poskytujú IKT vo vzdelávaní.
• Uvažovať o súčasnom využívaní IKT vo svojom okolí.
• Dostať sa „do kontaktu“ s modelmi výučby pomocou IKT a ich využitím.

Úvod

Literatúra, ktorá sa zaoberá informačnými a komunikačnými technológiami a pedagogikou poukazuje na silný dopad, ktorý môžu mať technológie na proces vzdelávania. Výskumy naznačujú, že použitím počítačov sa kolaboratívne a komunikačné zručnosti zlepšujú rovnako, ako počítače rozširujú naše vedomosti a schopnosti myslenia. Rôzne štúdie zdôrazňujú, že študenti sa viac angažujú v štúdiu, ak môžu sami skúmať, experimentovať a vyjadrovať sa (čo poznáme pod označením 3X, t.j. v angličtine zaužívané “eXplore, eXperiment, eXpress“, pozn. prekladateľky) – presne týmto spôsobom môžu technológie pomôcť v procese vzdelávania.

Využívanie IKT v procese vzdelávania

Používanie nových technológií odhaľuje celý rad príležitostí, ktoré dokážu transformovať proces výučby a zlepšujú možnosti štúdia. Okrem toho, pri vhodnom prístupe, môžu technológie v učebniach dokonca umožniť učiteľom dosiahnuť väčší úspech pri výchove a vzdelávaní študentov a pomôcť im stať sa aktívnejšími občanmi.

Pri analýze niektorých výhod, ktoré môžu nové technológie priniesť do procesu vzdelávania, zisťujeme, že:

• študenti, ktorí používajú nové technológie sa vedia lepšie sústrediť než študenti v tradičnom prostredí;
• dochádza k stimulácii rozvoja intelektuálnych schopností;
• prispievajú k spôsobu získavania poznatkov, zručností a postojov;
• nové technológie podnecujú spontánny záujem viac než tradičné prístupy.

Musíme zvážiť všetky tieto pozitívne aspekty, avšak zároveň si uvedomiť, že prínos súvisiaci s využívaním nových technológií pre študentov vo veľkej miere závisí od postoja učiteľov k prítomnosti IKT vo vzdelávacom procese.

Tento postoj veľmi súvisí so zaškolením učiteľov a ich schopnosťou tieto technológie používať, ako aj so sebadôverou, s akou ich používajú (je to v plnej miere podmienené zvolenou metodikou a prístupmi).

Mnoho škôl zaviedlo nové zdroje a programy v oblasti IKT. Mali by sme si plne uvedomiť, že efektívna integrácia informačných a komunikačných technológií do každodenného pedagogického procesu, resp. vzdelávacej činnosti istý čas trvá a vyžaduje si podporu.

Po úspešnej integrácii týchto technológií tiež veľmi často vidíme nárast záujmu žiakov o vzdelávanie, vyššiu motiváciu a uspokojenie pri vykonávaní aktivít použitím IKT. Ak učitelia prehodnotia a zmenia svoje prístupy tvorivým a inovatívnym spôsobom, využijú IKT pri vykonávaní vzdelávacích aktivít a študenti sa budú sami objavovať, obvykle dobre zareagujú na novú výzvu a preberú väčšiu osobnú zodpovednosť za svoje vlastné vzdelávanie, ako sú časovo obmedzené úlohy a samovzdelávacie aktivity. IKT tiež posilňuje spoluprácu a prácu v dvojiciach alebo v skupinách pri riešení spoločných úloh. Existuje množstvo pozitívnych príkladov ‘partnerskej pomoci’ pri riešení spoločných úloh za pomoci IKT.

Najlepšie skupinové úlohy vyžadujúce spoluprácu a použitie informačných a komunikačných technológií a dlhodobé zadania sú náročné a časovo neobmedzené a študenti si v nich rozvíjajú osobné zručnosti, ktoré sa nedajú tak ľahko rozvíjať pri tradičnom vzdelávaní.

1.1. Úvodom

Pri využívaní IKT v procese vzdelávania by ste si mali na úvod uvedomiť 4 hlavné body:

• Ako v súčasnosti zlepšuje využívanie IKT výučbu a štúdium vo vašom predmete?
  Pozrite sa najprv na svoju inštitúciu a nájdite kolegov, ktorí už využívajú IKT v príbuzných predmetoch. Preskúmajte web a nájdite najlepšie možnosti a spôsoby využitia IKT.
• Aké ďalšie možnosti je možné využívať?
  Pouvažujte o využití IKT vo svojej výučbe na zlepšenie pedagogickej činnosti a rozvoj technických zručností u žiakov. Motivujú pozitívne študentov sociálne siete? Ak áno, pouvažujte o využívaní týchto webových nástrojov 2.0 vo svojom učebnom programe. Ak študenti dokážu dobre používať informačné a komunikačné technológie a zároveň majú pozitívny vzťah k hraniu hier, zvážte aj zavedenie používania serióznych hier vo výučbe založenej na získavaní zážitkov resp. skúseností.
• Čo spomaľuje využívanie IKT?
  Hlavnou prekážkou pri využívaní IKT je pravdepodobne chýbajúca podpora zo strany vlastnej inštitúcie. Zabezpečte dostupnosť infraštruktúry a prístup k nej pre všetkých, tak pre učiteľov ako aj pre študentov. Overte, či majú učitelia k dispozícii školenia a programy na zlepšenie využitia IKT. Tieto programy môžu mať technický alebo pedagogický charakter a umožnia učiteľom preskúmať nové možnosti vo využívaní nových technológií vo vzdelávaní. Zaškolenie učiteľov a podpora sú kľúčovými faktormi úspechu pri využívaní IKT v procese vzdelávania.
• Aké sú kroky pre ďalšie napredovanie?
  Preskúmajte možnosti spolupráce s ostatnými učiteľmi, školami a inštitúciami na zlepšenie efektívneho využívania IKT v každodennej učiteľskej praxi.

1.2. Nové perspektívy vo vývoji prostredníctvom IKT

Hlavnými úlohami pri zavádzaní IKT do vzdelávania sa počas minulých rokov stali:

1. rozvoj nových schopností u študentov; získavanie nových zručností a postojov vo vzťahu k IKT má podstatný význam v našej spoločnosti, ktorá sa drasticky zmenila v dôsledku nových informačných technológií;
2. transformácia tradičných učebných osnov pomocou metodiky založenej na využívaní počítačov vo výučbe; vypracovanie nového obsahu, nástrojov, multimediálnych vzdelávacích objektov, nových metód hodnotenia, všetky tieto aspekty podliehajú závažným zmenách a reagujú na zavedenie IKT.

Obidve úlohy si zo strany učiteľov pracujúcich v základnom, strednom školstve a v inštitúciách vyššieho vzdelávania bezpodmienečne vyžadujú nové zručnosti a kompetencie. Nielenže sa znova definujú učiteľské schopnosti a zručnosti, vzniká aj potreba prehodnotiť štruktúru učebných osnov tak, aby spĺňala požiadavky nových stratégií a novej metodiky. Analýza spôsobu využitia IKT vo vzdelávacom procese môže priniesť významné zmeny v charaktere získaných poznatkov, aj v charaktere procesov pri získavaní týchto poznatkov. Nemožno pomyslieť na úspech pri používaní nových technológií vo vzdelávaní, ak nedôjde k zmene vzdelávacieho prostredia. Našťastie má dnes väčšina inštitúcií, ktoré majú systematický a trvalý prístup k využívaniu IKT ucelenejšiu predstavu o IKT a celej vzdelávacej stratégii, obsahu a aktivitách a považujú ich za dôležité.

V prvom rade popíšeme tri modely systémov vzdelávania pomocou IKT. Hľadiská, ktoré vezmeme do úvahy sú použité vzdelávacie teórie, hlavné charakteristiky systémov vzdelávania pomocou IKT z hľadiska ich využitia v učebni a interakcia medzi študentmi a týmito systémami.

Model prechodu alebo asociačný model

Štúdium možno považovať za aktivitu. Prvý spôsob využitia počítačov vo vzdelávaní nastal v programoch “drill and practice“, t.j. v programoch na dril a precvičovanie, ktoré umožňovali študentom nácvik rozvoja veľmi špecifických schopností. Tieto programy obsahujú istú formu hier na podporu účasti študentov a otázky na vyhodnotenie dosiahnutých vedomostí. Tieto typy aktivít pomocou počítačov sa obyčajne využívajú v kontexte po vyučovaní na osobný rozvoj a tréning a, žiaľ, do výučby v triede sa neintegrujú.
Ďalším príkladom prístupu asociačného modelu je tútorský systém výučby. Pri tomto návrhu štúdium vychádza z posilnenia hodnotenia dosiahnutých výsledkov a asociácie, ktorá v tomto procese vzniká. Hodnotenie môže byť formatívne a spätná väzba sa využije na zisťovanie procesných chýb a na úpravu výučby.

Opäť je jeho využitie v triede dosť obmedzené, keďže nie je nástrojom, ktorý pomáha študentom v práci ale nástrojom, ktorý istým spôsobom nahrádza učiteľa.

Model zameraný na študenta alebo kognitívny model

Progresívne konštruktivistické teórie túto paradigmu zmenili a dnes počítač slúži cieľom vo vzdelávaní, ktoré sa sústreďujú na postoje a správanie študentov. Počítač sa v tomto smere chápe ako nástroj, ktorý vnútorne transformuje študenta na kognitívnej úrovni, čo vedie k jeho učeniu.

Využívanie IKT v tomto modeli má posilniť proces vzdelávania ako transformáciu skúseností na emócie, zručnosti, postoje a poznatky.

K tomuto modelu je možné pristúpiť využitím reflexívnych prípadových štúdií, vzdelávacích aktivít založených na riešení problémových úloh, skúsenostného učenia a iných úlohovo orientovaných aktivít. Tieto aktivity umožňujú študentom hľadať svoju vlastnú cestu riešenia a vytvárať si vlastné mentálne štruktúry. Tiež im to umožňuje určiť si spolu s učiteľom alebo facilitátorom ciele, navrhnúť prostriedky ako tieto ciele dosiahnuť a sústavne hodnotiť ako ďaleko pokročili na základe porovnania s vopred dohodnutými kritériami. Tento nový prístup posilní ich sebahodnotenie a zabezpečí jeho stabilitu. Podporuje to študentov pri utváraní si názoru na seba samých a umožňuje istú sebareflexiu. Okrem realistickejšieho pohľadu im pomáha získať väčšiu odolnosť voči niektorým najbežnejším duševným rizikám (ako sú depresie, závislosti a agresivita).

Participatívny model

Nástroje, ktoré sú dnes k dispozícii nám umožňujú skúmať sociálne interakcie prostredníctvom IKT, ktoré menia proces učenia na širšiu skúsenosť z hľadiska sociálnej interakcie. Existujú nové formy šírenia poznatkov, spolupráce a komunikácie, prístupu k rôznym komunitám v praxi a pod.

V participatívnom modeli by návrh nových nástrojov mal tiež zahŕňať používanie obrázkov, diagramov, nákresov, filmov a zvuku a mal by študentom poskytnúť príležitosť interagovať s rôznorodými objektmi na obrazovke a umožniť im nadobúdať vedomosti z inej konštruktívnejšej perspektívy. Vytvárať študentom príležitosť skúmať otvorené problémy umožňujúce rôznu interpretáciu – problémy, ktoré nemajú uzatvorenú definovanú odpoveď – to všetko ponúkajú nové technologické nástroje.

1.3. Ako využívať tento nový nástroj vo vzdelávaní?

Zámerom vzniku Inštitútu tvorby poznatkov (angl. tzv. Knowledge Generating House) je byť portálom, ktorý poskytuje vzájomnú výmenu myšlienok medzi niekoľkými odborníkmi, ktorí pôsobia v praxi v systéme vzdelávania. Posilniť inovačné schopnosti a rozšíriť vzdelávacie príležitosti mladých talentov tým, že im poskytne možnosť využívať ich intelektuálny kapitál a učiť sa cestou kreatívneho vyjadrenia, produkovať nové nápady a riešenia pri inovácii reálneho života s odborníkmi. V rámci svojho obsahu bude portál vytvárať priestor pre kolaboratívne učenie, priestor pre návrhy akademických štúdií/diplomových a dizertačných prác/portfólií pre budúce inovatívne využitie a priestor venovaný hodnoteniu kreativity jednotlivcov.

Najlepší spôsob na využitie týchto nástrojov vo vzdelávacom procese vzniká, ak študenti hľadajú problém z reálneho života medzi odborníkmi z praxe alebo prichádzajú s novými otázkami, zdieľajú a vzájomne komentujú a hodnotia svoje nápady a názory a spolupracujú pri hľadaní riešení a najlepších odpovedí. Najlepšie je, ak v tomto procese učiteľ pôsobí ako facilitátor a pomáha študentom pri vlastnom hodnotení možných výsledkov.

 

Príklad: http://www.evernote.com/about/learn_more/ (videá)

Ďalší prístup je využiť seriózne hry ako súčasť výučby. V závislosti od typu hry, tento prístup sa dá použiť synchrónne alebo asynchrónne, v distribuovanom prostredí alebo v učebni. Žiaci/Študenti môžu využiť toto prostredie na prácu na určitej téme v tímoch aj jednotlivo, budú aktívne zapojení do procesu budovania nových vedomostí, zdieľania nápadov, ako súťažiť, konkurovať si, avšak v bezpečnom prostredí.

Záver

Naši mladí študenti sa v súčasnosti aktívne zaujímajú o webové nástroje 2.0 a sociálne prostredia. Ak sa zameriame na vzdelávanie, využitie ich prirodzenej motivácie vo vzťahu k týmto nástrojom, môžeme ich takto donútiť pracovať priamo na obsahu týchto nástrojov, jeho modifikácii, hodnotiť obsah iných užívateľov a umožniť tak celej komunite vytvárať vlastné a cudzie poznatky.

Tieto nové nástroje tiež umožňujú jednoduchú tvorbu rôznych typov obsahu, ktorý sa dá kombinovať (text, obrázok, zvuk, videá atď.) a tvorivé a rôznorodé formy vyjadrenia. Mladí ľudia majú mobilné telefóny a prístup k technológiám, ktoré umožňujú skúmanie širokého spektra obsahov.

Toto využitie webu, a webu 2.0 obzvlášť, prispieva k vzniku nových foriem komunikácie medzi študentmi a učiteľmi/trénermi: niektoré nástroje výslovne podporujú nové štruktúry a procesy komunikácie.

Aby sme sa vrátili k vzdelávaniu a nezameriavali sa len na zvolené technické prostriedky, je dôležité zadefinovať čo je dobré a prijateľné prostredie na vzdelávanie z hľadiska IKT, v ktorom sú základnou vzdelávacou jednotkou tímy, nie jednotlivci. Treba si zároveň pamätať, že technológie majú slúžiť pracovnej sile – teda nám a nie naopak.

Je možné zhodnotiť, čo študent v tejto kapitole prečítal a aké sú závery z hľadiska jeho praktických zručností. Web 2.0 by mohol motivovať vzájomné hodnotenie medzi kolegami alebo rovesníkmi v tíme a aj vlastné ohodnotenie, ktoré prispieva k budovaniu silnejšieho a stabilnejšieho sebahodnotenia.

Materiál na ďalšie čítanie

Na inováciu pedagogických prístupov by sa mala vypracovať IKT didaktika na:

• hranie hier: (http://www.surgery-games.org/43/Dissect-a-Frog.html)
• videokonferencie: (Skype – http://www.skype.com; iVisit – http://www.ivisit.com)
• webová kamera dnes: (http://www.webcamnow.com/)
• testovanie on-line: (Hot Potatoes – http://hotpot.uvic.ca/ ; QuizStar – http://quizstar.4teachers.org/ ; Exam professor – http://www.examprofessor.com/)
• začlenenie sociálnych sietí do každodenných vzdelávacích aktivít: (Facebook – www.facebook.com; ELGG – http://elgg.org/ ; DeviantArt – http://www.deviantart.com/ ; Google+ – https://plus.google.com/ ; EdModo – http://www.edmodo.com/ )

 

Inovatívna didaktika

Cieľ modulu

Cieľom tohto modulu je poskytnúť prehľad o tom, ako môže inovatívna didaktika zlepšiť kreativitu študentov. Po prečítaní tohto modulu budete vedieť ako aplikovať niektoré inovatívne metódy do procesu vzdelávania na stimuláciu a zlepšenie kreativity.

Úlohy modulu

• Definovať niektoré z najdôležitejších metód inovatívnej didaktiky.
• Predstaviť niektoré nástroje IKT, ktoré môžu podporiť kreatívny vzdelávací proces.

 

Úvod

Keď sa snažíte preskúmať tradičný spôsob vyučovania ako jediný model metodiky výučby, musíte naraziť na niektoré nové didaktické inovatívne modely a používanie nástrojov IKT ako iného typu podpory vo vyučovacom procese. Využívanie týchto technológií oslovuje študentov viac než učiteľov, pomáha prekonávať pasivitu študentov stimulovaním ich kreativity. Učiteľ nestráca svoju úlohu, jeho úloha sa mení: stáva sa koučom, ktorý usmerňuje vzdelávací proces pomocou facilitácie a podporuje motiváciu a sebahodnotenie študentov. Pozrime sa na to ako!

Inovatívna didaktika

1.1. Zmeny vo výučbe kreatívnej znalostnej spoločnosti

Spoločnosť sa v posledných rokoch výrazne zmenila a s touto zmenou prišla aj nutnosť vzniku nových požiadaviek na vzdelanie. Kompetencie a zručnosti sa musia zameriavať na kreatívny prístup jednotlivca k svojmu povolaniu. Kvalifikovaní odborníci musia prichádzať na trh so schopnosťou nachádzať informácie, vedieť ich kombinovať, pracovať v tíme, mať slušnú digitálnu gramotnosť a nebáť sa mobility a medzinárodných kontaktov.

Aby sme takýchto budúcich odborníkov pripravili ešte počas štúdia, musia dostávať inovatívne úlohy, ktoré sú zamerané na pochopenie problému, nielen na jeho memorizáciu. Študenti by mali začínať projekt, v ktorom sú dobrí a učiteľ musí stanoviť krátkodobé i dlhodobé ciele. Tieto ciele musia vychádzať z učebných plánov, ktoré vedú študentov k dosahovaniu vzdelávacích a osobných učebných cieľov. Uvedomme si, že zadávaním úloh, ktoré sú hravé a umožňujú učenie na základe skúseností, si študenti udržiavajú vyššiu úroveň motivácie. Vysoká motivácia sa samozrejme odráža v ich práci a objavujú tak nové smery a vytvárajú si ďalší záujem a porozumenie v danej oblasti.
Učiteľ sa tak stáva postranným sprievodcom – nie je vedúcim výučby ako takej, nevymedzuje cesty alebo spôsoby, ktorými sa študenti učia.

Sociálna sieť sa dá efektívne využiť na dosahovanie týchto cieľov. Užívatelia webu 2.0 môžu priamo pracovať na samotnom obsahu štúdia: komunita užívateľov môže vytvárať, upravovať, komentovať a hodnotiť učebný obsah, dajú sa kombinovať rôzne typy obsahu – text, obrázky, zvuk, videá, animácie/simulácie atď. – umožňujúce kreatívne a rôznorodé formy vyjadrovania.

Tieto nové nástroje vytvárajú perfektný scenár pre spoločné vzdelávanie a hodnotenie medzi rovesníkmi, ktoré umožňuje študentom navzájom spolupracovať.

1.2. Čo je inovatívne zadanie?

Inovatívne zadanie podporuje rôzne učebné štýly. Tu je niekoľko aktivít, ktoré môžu poslúžiť ako zadania pre študentov a motivujú ich k riešeniu problémov netradičným spôsobom:

1. zadajte tému a iniciujte debatu medzi jednotlivcami alebo v skupinách;
2. navrhnite webovú stránku, blog s konkrétnym obsahom; vytvorte wiki kurz;
3. objavujte/skúmajte akékoľvek iné fakty súvisiace s istou oblasťou štúdia alebo jednotlivca integrovaním študentov do malých výskumných tímov;
4. vypracujte tzv. “čo keby” analýzu prípadovej štúdie;
5. využite webové fóra na diskusiu so študentmi, ktorá bude súvisieť s aktuálnymi článkami v novinách, správou na videu alebo s akoukoľvek informáciou, ktorá sa práve objavila;
6. vytvárajte elektronické portfólio;
7. vytvorte interview, krátke video, podcast, poster, noviny alebo elektronické noviny.

Tieto aktivity sa dajú prispôsobiť na ktorúkoľvek tému alebo predmet, na ktorom pracujete. Ak napríklad vyučujete niektorý umelecký predmet, inovatívnym zadaním môže byť tvorba hry, predstavenia, večer poézie (ktorý môže byť dokonca sprístupnený pre verejnosť) alebo návrh objektu, budovy do budúcnosti alebo vo vesmíre, dokonca aj vytvorenie imaginárneho objektu. Tieto typy zadaní posúvajú študentov ďalej v ich prejave a nútia ich vyliezť z ulity konvenčného myslenia.

Aj keď je predmet konkrétnejší, špecifickejší, dá sa navrhnúť študentom, aby si naplánovali a viedli hodinu na danú tému.

Všetky tieto príklady sa snažia ilustrovať vzdelávacie prístupy zamerané predovšetkým na študentov, tzv. participatívne prístupy, zamerané na prácu v skupinách a spoločné vzdelávanie medzi rovesníkmi využitím interaktívnych foriem učenia. Umožňujú študentom aktívne sa zapájať do tohto procesu a učiť sa praxou, navrhovaním úloh.

1.3. Techniky rozvíjajúce kreativitu

Brainstorming

Brainstorming (z angl. doslova “búrenie mozgov“) je skupinová technika rozvíjajúca kreativitu, pomocou ktorej sa skupina snaží nájsť riešenie konkrétneho problému zhromaždením nápadov a návrhov, ktorými spontánne prispejú jednotliví členovia skupiny. Tento pojem spopularizoval Alex Faickney Osborn v roku 1953 vo svoje knihe Applied Imagination. V tejto knihe Osborn nielen zaviedol a navrhol metódu brainstormingu, ale aj stanovil efektívne pravidlá na vedenie brainstormingových stretnutí. Brainstorming sa tak stal populárnou skupinovou metódou a vzbudil v akademickej obci záujem. Boli vykonané mnohé štúdie, ktoré testovali Osbornov postulát, že brainstorming, skupinová aktivita, je efektívnejší ako aktivity jednotlivcov pracujúcich samostatne na produkovaní nápadov. Niektorí vedci prišli k záveru, že toto tvrdenie neplatí (t.j. že brainstorming je neefektívny), kým iní objavili vo výskume nedostatky a rozhodli, že jeho závery sú neopodstatnené. Niektorí výskumní pracovníci tiež upravili, resp. navrhli v brainstormingu zmeny v snahe zlepšiť jeho produktívnosť. Neexistuje však empirický dôkaz, ktorý by naznačoval, že akákoľvek variácia je efektívnejšia než pôvodná metóda.

Všeobecné návrhy pre úspešný proces generovania nápadov:

Zabezpečte:

A. primeraný čas na premýšľanie a úvahy
B. sociálnu facilitáciu pozorovaním
ostatných pri práci na tej istej úlohe
C. dostatočný čas na tvorbu nápadov
D. výhodu zachovať sústredenie na daný problém

Vyhnite sa:

A. prerušovaniu procesu
B. prílišnému zameraniu sa na malý počet
nápadov a názorov
C. súťaživosti, napätiu vyplývajúcemu
z postavenia členov v skupine,
konformnosti názorov a pod.
D. predčasnému hodnoteniu nápadov

Medzi niektoré metódy brainstormingu, ktoré môžu byť užitočné pri skúmaní zadania v kurze alebo pri pokračovaní na ďalšej úrovni na danú tému tým, že inšpirujú študentov k spolupráci patria:

Nominálna skupinová technika

Nominálna skupinová technika je typ brainstormingu, ktorý motivuje všetkých zúčastnených, aby sa rovnako zapájali do celého procesu. Využíva sa tiež pri generovaní usporiadaného zoznamu nápadov a návrhov. Účastníci zapisujú svoje nápady anonymne. Moderátor potom zozbiera nápady a o každom z nápadov sa hlasuje v skupine. Hlasovanie je jednoduché, zodvihnutím ruky v prospech daného nápadu alebo návrhu.

Po tomto hlasovaní sa najvyššie umiestnené nápady môžu opäť vrátiť do skupiny alebo do podskupín na ďalší brainstorming. Niekedy sa stáva, že nápady, ktoré boli predtým zamietnuté sa môžu znova predniesť po tom, ako ich skupina znovu prehodnotí.

Je dôležité, aby bol facilitátor skúsený a pre tento proces vyškolený, ešte predtým než začne túto techniku viesť, aby hodnotenie nápadov a návrhov podporilo kontakt medzi študentmi. Skupinu je treba pripraviť a motivovať, aby sa do procesu zapojila. Ako každé tímové úsilie, aj táto technika si môže vyžadovať niekoľko praktických stretnutí, na ktorých sa tím naučí ako ju využívať.

Postup

1. Generovanie nápadov a návrhov: každý jednotlivec v skupine sám produkuje nápady a anonymne si ich zapíše.
2. Hlasovanie o nápadoch: jednotlivci súkromne hlasujú o priorite jednotlivých nápadov a na základe ich hodnotenia a usporiadania nápadov skupina prijme rozhodnutie.
3. Zaznamenávanie nápadov: Členovia skupiny sa zapoja do tvorby spätnej väzby, ďalej stručne rozvinú každý nápad alebo návrh a zaznamenajú ho.
4. Diskusia o nápadoch: Každý zaznamenaný nápad sa ďalej prediskutuje, vyjasní a zhodnotí. Výsledkom diskusie je potom solídny nápad alebo návrh, prípadne skupina nápadov, ktorú si skupina vybrala.

Výhody

Táto technika

1. vytvára istý záväzok voči tímovému rozhodnutiu;
2. produkuje viac kreatívnych nápadov ako interaktívne skupiny;
3. posúva tichých členov na rovnakú pozíciu s dominantnejšími členmi skupiny;
4. upozorňuje na tímový konsenzus (alebo aj nie), čo vedie k aktívnejšej diskusii medzi
   účastníkmi;
5. vedie k väčšej spokojnosti u účastníkov;
6. vedie k silnejšiemu pocitu spojenia a úspechu;
7. znižuje tlak pôsobiaci na účastníkov.

Nevýhody

Táto technika

1. si vyžaduje širšiu predprípravu, čo znamená, že ju nemožno považovať za spontánnu
   techniku;
2. obmedzuje sa na stretnutie zamerané na jeden účel, jednu tému; je ťažké meniť témy
   uprostred stretnutia;
3. vyžaduje si dohodu zo strany všetkých účastníkov používať rovnakú štruktúrovanú metódu, ktorú môžu niektorí ľudia odmietať.

Brainwriting

Brainwriting je prístup, ktorý stimuluje skupinu mlčanlivých jedincov prispieť do procesu brainstormingu. Keď má facilitátor problém získať vstupné nápady od všetkých účastníkov, technika brainwritingu ponúka prístup, ktorý si vyžaduje účasť všetkých ľudí.

Postup

1. Generovanie nápadov a návrhov: každá osoba v kruhu skupiny napíše jeden nápad alebo návrh a podá svoj lístok papiera osobe sediacej vedľa v smere hodinových ručičiek.
2. Diskusia o nápadoch: v skutočnosti neprebieha ústna diskusia. Po obdŕžaní papierového lístka od predchádzajúcej osoby, osoba, ktorá tento lístok dostala naň dopíše svoje myšlienky, prehodnotí daný nápad alebo napíše nový.
3. Cirkulácia nápadov: podávanie si lístkov s nápadmi pokračuje dovtedy, kým sa každý nedostane späť k svojmu pôvodnému lístku papiera. Je veľmi pravdepodobné, že v tomto štádiu bude mať skupina rozsiahle rozpracovaný každý z nápadov.
4. Čítanie nápadov: zviditeľnia sa všetky lístky s nápadmi a návrhmi tak, aby ich videl každý člen tímu a všetky nápady si každý potichu prečíta, zatiaľ bez diskusie.
5. Voľba nápadov: každý účastník si vyberie 3 nápady alebo návrhy, ktoré sa mu najviac pozdávajú. Zvolené nápady sa sčítajú a ten, ktorý získa najviac hlasov sa stane voľbou celej skupiny.

Táto technika poskytuje jednotlivcom dostatok času na hlboké sa zamyslenie nad problémom.

Výhody

Táto technika

1. produkuje kreatívnejšie nápady ako diskusia v interaktívnych skupinách;
2. každá osoba získa písomnú spätnú väzbu od ostatných na svoje nápady, ako inšpiratívne boli pre iných;
3. posúva tichých členov skupiny na rovnakú pozíciu s dominantnejšími členmi;
4. každý si môže zvoliť najlepšie možné riešenie podľa seba namiesto niekoľkých dominantných ľudí;
5. vedie k väčšej spokojnosti u účastníkov;
6. znižuje tlak pôsobiaci na účastníkov.

Nevýhody

Táto technika

1. si vyžaduje predprípravu, čo znamená, že nemôže byť spontánnou technikou;
2. chýba diskusia, takže je tu riziko, že účastníci sa nedohodnú alebo sa nedostanú na tú istú úroveň porozumenia;
3. nápady a návrhy nie sú rozpracované do detailov, vzniká riziko istej povrchnosti pri riešení problému.

Mapovanie tímových nápadov

Táto metóda brainstormingu funguje podľa metódy asociácie. Môže zlepšiť spoluprácu a zvýšiť množstvo nápadov, a vychádza z toho, že všetci zúčastnení sa zapájajú a teda žiadne nápady sa nezamietnu.

Postup

1. Generovanie nápadov alebo návrhov: proces začína uvedením dobre zadefinovanej témy. Každý účastník individuálne prichádza so svojimi nápadmi.
2. Zaznamenávanie nápadov: Po individuálnom brainstormingu sa všetky nápady a návrhy prenesú na jednu veľkú myšlienkovú mapu. Počas tejto konsolidačnej fázy môžu účastníci spoločne pochopiť jednotlivé problémy, keďže sa zhovárajú o významoch, ktoré sa za nimi skrývajú. Počas zdieľania týchto názorov vzniká asociáciou množstvo nových nápadov, ktoré sa pridajú na myšlienkovú mapu.
3. Hlasovanie o nápadoch: Keď sa zachytia všetky nápady, skupina môže zvoliť prioritné nápady alebo začať konať.

Elektronický / On-line brainstorming

Elektronický brainstorming je v predstihu pred regulárnym brainstormingom, aj nominálnym skupinovým brainstormingom. Je to počítačová verzia techniky manuálneho brainstormingu, ktorú bežne podporuje elektronický mítingový systém (EMS). Jej jednoduchšie formy sa však dajú vytvoriť aj pomocou emailu a dajú sa prehliadať prehliadačom alebo sa použije tzv. “peer-to-peer“ softvér.

Riadený brainstorming

Riadený brainstorming je variáciou elektronického brainstormingu. Dá sa vykonávať manuálne alebo počítačmi. Riadený brainstorming funguje dobre vtedy, ak sú vopred známe kritériá na hodnotenie dobrých nápadov a návrhov. Ak sú tieto kritériá známe, dajú sa použiť zámerne na usmerňovanie, resp. vymedzovanie kognitívneho procesu.

Pri on-line brainstormingu sa na jednom stretnutí zúčastňuje obmedzený počet ľudí, ktorí zdieľajú svoje nápady a návrhy s malými poznámkami, potom sa pripoja a reagujú na nápady ostatných, pričom generujú nové nápady. Niekedy sú súčasťou on-line brainstormingu aj techniky ako sú náhodné slová alebo inšpirujúce obrázky, ktoré pomáhajú účastníkom premýšľať netradičným spôsobom.

Pri riadenom brainstormingu dostane každý účastník jeden hárok papiera (alebo elektronický formulár) a brainstormingovú otázku. Každý účastník vyprodukuje jednu reakciu a zastaví sa, potom sa všetky hárky papiera (alebo formuláre) náhodne rozhodia medzi jednotlivých účastníkov. Účastníci sa pozrú na nápad alebo návrh, ktorý dostali a vyprodukujú nový nápad, ktorý vylepší tento nápad na základe vopred daných kritérií. Formuláre sa potom opäť vymenia a respondenti znovu prispejú nejakým vylepšením pôvodných nápadov. Tento proces sa zopakuje tri alebo aj viac krát.

1.4. Charakteristiky úlohy na podporu kreativity

Hoci by nemali existovať obmedzujúce pravidlá týkajúce sa zavádzania úloh na podporu kreativity, existuje niekoľko krokov, ktoré pri vytváraní základného rámca môžu byť v tomto procese nápomocné. Bežne sa uvádzajú 4 kroky. Tieto kroky využíva mnoho umelcov, kreatívcov a riešiteľov problémov, či už individuálne alebo v skupinách.

Začíname otázkou a hľadáme odpoveď alebo problémom a hľadáme jeho riešenie. (Príklady: návrh loga, písanie príbehu.)

Krok 1. Príprava a prieskum / Preparácia

Všetci využívame celý rad stratégií pri hľadaní prístupu k problémom, musíme však nadobudnúť isté množstvo poznatkov a pochopenia, kým v nich nájdeme zmysel a dokážeme s nimi inteligentne, produktívne a s predstavivosťou pracovať. Môžeme si prehliadať webové stránky, hľadať knihy a články alebo skúmať súvisiaci objekt v reálnom živote. Pomôcť študentom nájsť spôsob získavania nových poznatkov pri riešení nových problémov alebo situácií má pri programoch tohto typu vzdelávania veľmi veľký význam.

Krok 2. Dozrievanie / Inkubácia

Súčasťou kreatívneho procesu je generovanie rámcov, referenčných bodov a kritérií na hodnotenie nápadov, možností a možných riešení. Programy na podporu kreatívneho myslenia u študentov im musia pomáhať využívať a vytvárať si rámce a kritériá, ktoré im pomáhajú hodnotiť vlastné nápady. V pracovnom prostredí si často overujeme svoje nápady u kolegov alebo rovesníkov. Takže v rámci prostredia vzdelávania študentov je dôležité využívať skupinové diskusie rovesníkov o prínosoch nápadov a návrhov a kritériách na ich hodnotenie.

Krok 3. Filtrácia / Perkolácia

Premýšľanie nad získanými informáciami, relaxácia alebo prechádzka v prírode. Rozširovanie zdrojov, kombinovanie informácií novými spôsobmi.

Krok 4. Realizácia / Implementácia

Generované nápady sa ďalej kritizujú, analyzujú, zhlukujú a vyhodnocujú. Hodnotenie vedie k plánovaniu, ktoré najhodnotnejšie nápady sa pre konkrétne okolnosti premenia na skutky tieto sa potom realizujú. Posúvame sa tak od kreatívneho myslenia do oblasti inovácie, kde sa nápady menia na produkty, procesy a realizácie. Programy kreatívneho vzdelávania študentov by mali obsahovať aj príležitosti na realizáciu ich nápadov alebo na iné výsledky.

Tvorba, kreativita a praktické spracovanie

Po prečítaní týchto zdanlivo samozrejmých krokov si možno kladiete otázku, či je potrebné dodržať ich poradie alebo či je dokonca nutné dodržať všetky kroky pri vykonávaní každého kreatívneho projektu.

Ak si uvedomujete kreatívny proces a viete ho maximálne využiť, máte výhodu. Musíte? Nie, môžete robiť čo chcete, pokiaľ dokážete podporiť študentov a motivovať ich, aby skúmali problém novými spôsobmi! A možno zároveň zistíte, že tieto kroky sa vždy nedejú v uvedenom poradí a niekedy sa v procese aj opakujú. Nazvime to nelineárnou povahou kreativity v práci!

Vyhodnotenie výsledkov/projektov – na konci akéhokoľvek kreatívneho procesu

vzdelávania učiteľ môže motivovať študentov, aby odstúpili a preskúmali celý proces, dosiahnuté výsledky a čo sa v praxi naučili. Byť kreatívnym je do istej miery stav mysle a aj uvedomovanie si spôsobu dosiahnutia výsledku je dôležitou súčasťou osobného rozvoja, aby bolo možné urobiť znova tú istú vec za iných podmienok.

1.5. Zameranie na inovatívnu didaktiku vo vzdelávaní dospelých

Ak sa zameriame na neformálne vzdelávanie dospelých, môžeme naznačiť isté úvahy o inovatívnej didaktike. Neformálne vzdelávanie dospelých slúži na poskytnutie nových vzdelávacích skúseností skupinám dospelých, ktorí sa potrebujú vzdelávať, pričom sa tieto skúsenosti budú odlišovať od často mierne negatívnych školských zážitkov dospelých z minulosti. Môžeme ich nazývať spoločensky, vzdelanostne alebo ekonomicky znevýhodnené skupiny, avšak bez ohľadu na ich pôvod, zázemie alebo prostredie, ich môžeme definovať ako skupiny dospelých, ktoré sa odmietajú zúčastňovať na celoživotnom vzdelávaní a často majú veľmi nízke sebavedomie, pokiaľ ide o vzdelanie a tradične chápanú kvalifikáciu.

Veľkou výzvou je preto vytvoriť také vzdelávacie prostredie, ktoré by bolo príťažlivé pre tieto skupiny dospelých a neponúkalo im len hodiny, ktoré presedia v učebni a počúvajú učiteľa. Inovatívne neformálne vzdelávanie dospelých by malo fungovať úplne odlišne. Samozrejme to neznamená, že by prostredie alebo tréneri nemali využívať pedagogické metódy. Tradičná pedagogika si však nevie poradiť so základným odporom voči vzdelávaniu. Rozumnejšie a správnejšie by preto bolo hovoriť o vytvorení ďalšej pedagogickej dimenzie v neformálnom vzdelávaní dospelých – a tým je inovatívna didaktika.

Didaktika je o nastavení vzdelávania, organizácii rôznych druhov vzdelávania – infraštruktúry vzdelávacieho prostredia – zatiaľ čo pedagogika sa viac spája s učebnými technikami, t.j. spôsobmi vyučovania konkrétneho predmetu čo najefektívnejším spôsobom pre konkrétnu cieľovú skupinu. Skrátene, didaktikou by sa mohol nazývať základný rámec pre určitú vzdelávaciu situáciu, v ktorom sa môžu uplatňovať rôzne pedagogické metódy. Zbavovanie sa bežných štruktúr tradičného vyučovania by teda malo začať úvahami o veľmi základnej organizácii vzdelávacích aktivít.

Jedným z dôležitých didaktických prvkov v neformálnom nastavení vzdelávania dospelých je osobný prístup. Neprichádzame už do styku s triedou študentov, ale skupinou dospelých ľudí, ktorí majú svoje zložité vzťahy, možno aj isté sociálne alebo ekonomické problémy a ktorí majú pravdepodobne aj pomerne nízke sebavedomie. Dospelí sa môžu zároveň navzájom dosť líšiť a preto je jedným z princípov vzdelávania zvoliť a prispôsobiť aktivity osobným potrebám dospelých, ich záujmom a nadaniu. Z toho by mali tréneri a mentori vychádzať počas celého osobného dialógu v priebehu projektových aktivít. Tréner, VŠAK, nemusí organizovať všetko sám. Do plánovania aktivít by sa vždy mali zapájať aj dospelí, aby mali istú zodpovednosť za svoje vlastné aktivity, čo istým spôsobom podporuje tréning, a mali aby sa angažovať aj pri samotnej organizácii aktivít.

Jedným zo silných prístupov tzv. deľby právomocí k organizácii tohto druhu vzdelávania sa nazýva vzdelávanie založené na riešení problémov (angl. “problem-based learning“). Celá vzdelávacia aktivita sa začína nastolením a identifikáciou problému (ktorý vychádza zo záujmov dospelých). Môžu to byť rôzne druhy problémov, ktoré súvisia so životom účastníkov, prípadne aj s niektorým zásadným problémom účastníkov. Nielenže bude účastníkov zaujímať obsah a vedomosti v danom predmete, budú tiež zapojení do spôsobu AKO tieto poznatky získať. Dospelí tak nadobudnú schopnosť hľadať spôsoby riešenia problémov alebo získavať odpovede na dôležité otázky – usmernení a inšpirovaní trénerom alebo mentorom začnú sami vykonávať svoje aktivity. Seriózny záujem o predmet (možno niektorí z nich majú deti, ktoré veľa jedia a nechcú vykonávať žiadnu fyzickú aktivitu?) ich bude motivovať, aby sa sami zapojili a počas celého procesu ich bude skupina a tréneri podporovať. Vzdelávanie založené na riešení problémov sa dá rozvinúť rôznymi smermi. Závisí od lokálnych okolností, od dospelých samotných, od dostupných zdrojov a pod. Veľmi zaujímavé je experimentovať s rôznymi verziami tejto didaktiky, je však rovnako dôležité držať sa základných princípov. Základné princípy tvoria jadro procesu posilňovania výučby.

Extrémne dôležité sú aj nové úlohy pre učiteľov a trénerov: učiteľ odchádza od svojho stola, tréner sa postaví uprostred pracovnej skupiny dospelých. Lebo o to tu ide, tréner je tréner a nie učiteľ. Tréner nemusí poznať odpovede na všetky otázky, ale musí vedieť usmerniť, pomôcť, poradiť a podporiť dospelé skupiny, ktoré pracujú na hľadaní odpovedí. Môžeme to nazvať aj facilitáciou vzdelávacích aktivít u dospelých.

Veľmi dôležité je, aby tréneri vedeli dospelých motivovať a správali sa k nimi s rešpektom. Polovica požadovaných kompetencií trénera bude súvisieť so spôsobom, akým pristupuje a komunikuje s dospelými a ako chápe ich potreby. Druhá polovica súvisí so schopnosťou trénera usmerňovať a inšpirovať dospelých pri samostatnej práci a nachádzaní riešení vo vzdelávacom procese. Najvýznamnejšou kompetenciou, ktorú môže tréner ponúknuť vo vzdelávacom procese je kompetencia facilitovať a spríjemňovať vzdelávací proces iným ľuďom namiesto preberania iniciatívy pri každej možnej príležitosti.

Cieľom týchto procesov a didaktiky je umožniť dospelým študentom nadobudnúť novú skúsenosť s učením, presvedčiť ich, že vzdelávanie môže ľudský život obohatiť a presvetliť – a napokon im umožniť navštevovať ďalšie vzdelávacie kurzy alebo si nájsť zaujímavé zamestnanie. Vzdelávacie aktivity by mali priniesť množstvo zmien v postojoch dospelých, zmeniť ich životné perspektívy, záujem o vzdelávanie, podporiť ich schopnosť učiť sa, zvýšiť ich sebavedomie atď.

1.6. Model “virtuálnej spoločnosti”

Motivácia u ľudí, ktorí sa chcú zapísať do kurzu môže byť rôzna: túžba naučiť sa niečo nové, potreba vytvoriť si sociálny kontakt, nájsť si nové zamestnanie alebo len obava nezostať “v ústraní”, nestratiť určité privilegované spoločenské postavenie. Čím silnejšia je motivácia, tým je silnejší aj záväzok študenta, jeho odhodlanie uspokojiť potrebu účasti na formatívnom kurze. Inovatívnou didaktickou metódou môže byť vytvorenie “virtuálnej spoločnosti” v kontexte vzdelávania s cieľom vybudovať u študenta silnú vnútornú motiváciu.

Vnútorná, intrinsická motivácia je „stimulácia, ktorá vedie jedinca k prispôsobeniu alebo zmene jeho správania kvôli svojmu vlastnému vnútornému uspokojeniu alebo naplneniu. Vnútorná motivácia pôsobí obyčajne zvnútra a vychádza z priameho vzťahu medzi jednotlivcom a situáciou. Je veľmi dôležitým faktorom pri návrhu vzdelávacieho alebo tréningového kurzu.“

Hlavné úlohy sú: učiteľ je kouč a trieda je tím. Úlohou kouča je usmerňovať tím pomocou série procesov, ktorými sa definuje a dosiahne spoločný cieľ, ktorý si stanoví samotný tím v počiatočnom štádiu kurzu a podporovať celý proces, ktorý povedie tím k tomuto cieľu. Úlohy v tíme vychádzajú z osobnej dispozície a ambícií každého študenta v tíme. Kouč usmerňuje študentov pri voľbe svojich úloh a podnecuje vzájomnú podporu medzi študentmi.

Prvým krokom je stanoviť základné pravidlá a podeliť sa o ne s ostatnými študentmi. Každý študent definuje po svojom každý bod nižšie uvedeného zoznamu a oboznámi s nimi ostatných spolužiakov v hodnotovom dokumente:

• buď tím
• buď sám sebou
• buď kreatívny
• je to seriózna hra
• zabávaj sa
• záväzok
• zdrž sa posudzovania
• poskytni vzájomnú podporu

Dokument s krátkym opisom každého bodu sa môže zverejniť na blogu a bude znamenať začiatočný bod. Keď sa k hodnotám vyjadria ostatní a schvália ich, trieda sa stáva tímom.
V prvej fáze sa hlavná oblasť, v ktorej chce tím začať pracovať definuje pomocou brainwritingového stretnutia, s pomocou Google Docs kde každý študent nezávisle zverejní svoje názory. V tomto štádiu si tím definuje spoločný cieľ. Charakteristiky spoločného cieľa by mali spĺňať tzv. “PURE SMART“ model:

P osobný a pozitívne vyjadrený (smerujúci k niečomu a nie vyhýbajúci sa niečomu)
U (ty) závislý na tvojej snahe, na tvojich činoch, na tebe samotnom
R reálny a realistický
E ekologický (definujúci celý súbor následkov pre tých, ktorí sa angažujú na dosiahnutí
cieľa)
S špecifický (definovaný presným spôsobom bez akéhokoľvek zovšeobecňovania)
M merateľný (čo by som mal urobiť a ako zistím, že som cieľ dosiahol)
A vyžadujúci konkrétne konanie tímu
R realizovateľný (vyžaduje sa reálny a silný základ)
T časovo definovaný (musí sa určiť termín na dosiahnutie daného cieľa, aby to nebol len
sen)

Kouč pomocou otázok preverí, či si tím stanovil cieľ, ktorý spĺňa uvedené modelové požiadavky. Tím ďalej vypracuje zoznam s istými bodmi, v ktorých definuje “pozitíva”. Zoznam sa píše na Google Docs a táto fáza sa zameriava na veľmi pozitívne aspekty a vytvorenie dobrého pocitu, ktorý pomôže vybudovať ďalšiu fázu. Tím potom rozanalyzuje, ktoré aspekty je treba zlepšiť a určí sa kritický bod, ktorý pomôže dosiahnuť definovaný cieľ. Pokiaľ ide o stretnutia, tím sa môže stretávať v triede alebo cez Skype, prípadne Gtalk programy. V učebni si môžu študenti vymieňať nápady, kontrolovať sa, testovať, podporovať a rovnako dostávajú podporu zo strany kouča. Virtuálne stretnutia sú pre študentov, ktorí si potrebujú overiť stav svoje práce doma. Počas týchto stretnutí môže tím pracovať simultánne na tom istom dokumente vo “wiki” formáte na Google Docs.

Na záverečnom stretnutí sa urobia závery a študenti analyzujú hodnotenie svoje práce:

• súčasný stav
• čo sa vytvorilo
• čo sa naučili
• či bol splnený cieľ
• pokračovanie projektu.

 

Materiál na ďalšie čítanie

Príklady inovatívnych zadaní na webe:
http://wacblog2010.blogspot.com/p/innovative-assignments.html
http://mendota.english.wisc.edu/~WAC/page.jsp?id=21&c_type=category&c_id=16

Referencie

Applied Imagination: Principles and Procedures of Creative Problem Solving, Alex F. Osborn, New York: Charles Scribner’s Sons, 1953.
Coaching, John Whitmore, Sperling & Kupfer, 2003.
101 activities for teaching creativity and problem solving, Arthur B. Van Gundy, Pfeiffer, 2005.
http://en.wikipedia.org/wiki/Neuro-linguistic_programming last visit January 8 2012.
http://en.wikipedia.org/wiki/GROW_model last visit January 8, 2012.
http://en.wikipedia.org/wiki/Creativity_technique last visit January 8, 2012.
http://en.wikipedia.org/wiki/Association_(psychology) last visit January 8, 2012.
Infinite Innovations Ltd: Creating a creative environment for brainstorming. http://www.brainstorming.co.uk/tutorials/creativeenvironment.html, viewed 10 January, 2012.

Podpora študentov a učiteľov v kreatívnom procese

Cieľ modulu

Cieľom tohto modulu je objasniť pojem kreativity, ktorú je potrebné chápať a hodnotiť na úrovni jednotlivcov, skupín rovesníkov alebo aj spoločnosti vo všeobecnosti a považovať za zásadný prvok účasti a prínosu pre život a kultúru spoločnosti. Je dôležité poskytnúť učiteľom a študentom nástroje, ktoré popisujú a podporujú interakciu medzi kvalitami u ľudí a komunitami, kreatívne procesy a spoločenské prostredie. Kreativita vo vzdelávaní môže zahŕňať učenie sa byť kreatívnym, produkovať dielo, ktoré má originálny charakter a hodnotu pre jednotlivcov, ich rovesníkov a spoločnosť, ako aj učiť sa robiť správne rozhodnutia a správne voľby vo všeobecnom živote.

Úlohy modulu

• Spoznať pojem kreativity a dozvedieť sa o jej zapojení v kontexte vzdelávania.
• Podporovať a rozvíjať kreativitu študentov a učiteľov vo výučbe a pri výbere použitia najlepších nástrojov.
• Uvedomiť si, že kreativita vychádza z predpokladu zaujímania rizikových postojov a predstavuje aj používanie rôznych stratégii pri vyučovaní.

Úvod

V poslednom čase sa v mnohých sektoroch spoločnosti stretávame s vyjadrovaním sklamania nad nedostatkom kreativity. Od umenia k maľbe, cez umelcov, učiteľov, psychológov, filozofov a zástupcov kultúry a obchodu, všetci vatujú pred následkami u detí a obmedzovaním kreatívneho potenciálu mladých ľudí.

Kreativitu možno považovať za istú zručnosť, ktorú nemá každý, ale dá sa na nej pracovať a je v živote veľmi dôležitá. Každá osoba si môže rozvinúť svoj potenciál využívať svoju predstavivosť na sebavyjadrenie a robiť originálne a hodnotné životné rozhodnutia. Dnešná spoločnosť je silná, technicky orientovaná a vyžaduje si aktívny prístup. Vyžaduje si interakciu medzi ľuďmi, komunitami, kreatívnymi procesmi, znalosťami v rôznych oblastiach a väčšími spoločenskými súvislosťami.

Podpora študentov a učiteľov v kreatívnom procese

Najprv sa predovšetkým venujme pojmu kreativita. Čo je kreativita?

Kreativita najprv predstavuje vytvorenie si predstavy o niečom a potom isté konanie, ktoré s touto predstavivosťou súvisí. Toto cvičenie predstavivosti a zhmotnenia tejto predstavy je veľmi osobná vec a prináša človeku pocit uspokojenia a úspechu v prípade, keď sa mu predstavu podarí zhmotniť. Sen sa stáva skutočnosťou v realizovanom projekte.

Kreativitu je ťažké presne definovať a len zriedkavo sa vyskytuje ako explicitný učebný cieľ v akademických učebných osnovách. Učitelia posudzujú kreativitu na základe rôznych hľadísk:

1. nóvum – novosť alebo originalita pre jednotlivca alebo skupinu jednotlivcov;
2. vzrušenie – prináša stimuláciu lebo je odlišná;
3. užitočnosť – platí to, aspoň v súčasnosti;
4. príjemný pocit – estetické uspokojenie;
5. morálnosť – podstatou kreativity je, že jej výsledky sú ‘konštruktívne’;
6. tvrdá práca – čo získaš odráža to, čo si do toho vložil.

Výskumná štúdia v školskom vzdelávaní, ktorú uskutočnil Fryer (1995, str.10) poukazuje na to, že koncepcie, ktoré zastávajú učitelia vysokých škôl sú v princípe zhodné s tým, ktoré majú učitelia nižších škôl, napr. že ‘kreatívny znamená byť originálny, schopný posunúť nápad ďalej a rozvinúť ho svojim vlastným spôsobom.’

‘Kreativita je schopnosť dívať sa na veci odlišnými spôsobmi, nachádzať uspokojenie pri tvorbe niečoho a vytrvať pri tom až do vytvorenia konečného produktu. Predstavuje tvrdú prácu…’

1.1. Podpora študentov

Aby splnili potrebu byť kreatívnymi, študenti by mali: mať schopnosť vizualizovať svoje nápady a transformovať ich. Vlastnosti ako sú flexibilita, fluencia (plynulosť) a adaptabilita (prispôsobivosť) sú pri transformácii nápadov veľmi dôležité. Mali by vedieť efektívne využívať svoju pamäť a dokázať vytvárať spojenia a asociácie pomocou a prostredníctvom svojich znalostí, mať konvergentné aj divergentné myslenie, keďže kreativita si vyžaduje aj konvergentné myslenie (sústredené, analytické, posudzovacie a detailné myslenie), aj divergentné myslenie (difúzne, voľne plynúce, asociované, vnímavé a imaginatívne).

Vzdelávacie procesy na podporu kreativity musia rozvíjať sebavedomie a sebahodnotenie jedincov, podnecovať rizikové správanie v bezpečnom prostredí a pomáhať študentom cítiť sa ‘pohodlne’ v chaotických/zložitých a nepredvídateľných situáciách, kde neexistujú správne a nesprávne odpovede.

Učebné plány, ktoré presadzujú komplexné vzdelávanie predstavujú majstrovstvo štyroch kategórií postojov a správaní:

1. pozitívne názory, emócie a postoje: aby bol človek kreatívny musí mať motiváciu zvnútra;
2. autoregulačné schopnosti: ak má človek príležitosť byť kreatívnym, musí vedieť ako
   si za tým ísť;
3. dobre zorganizované poznatky: človek musí najprv o téme niečo vedieť, až potom môže byť v danej oblasti kreatívnymi;
4. globálny strategický prístup k analýze a transformácii problému.

Pri podpore študentov by učitelia mali:

Komunikačné procesy sa menia, rovnako ako nové formy komunikácie medzi študentmi a učiteľmi, ktoré tiež podliehajú zmenám.

Na základných a stredných školách je úloha rodiča vo vzdelávacom procese a pri posilňovaní kreativity podstatná. Ak je doma bezpečné a stabilné prostredie, ak rodič povzbudzuje dieťa k tvorivosti a dosahovaniu úspechov, práca učiteľa a študenta vedie k lepšiemu výsledku. Tiež komunikácia medzi učiteľom a rodičom má významný dopad na kreativitu dieťaťa – ak hľadia rovnakým smerom a majú spoločné záujmy, študent má pocit bezpečia a istoty a dokáže prejaviť svoje najlepšie vedomosti a schopnosti.

1.2. Podpora učiteľov

Tvorba kreatívnych programov znamená premýšľať o celom programe, ako aj o konkrétnych možnostiach a súvislostiach vzdelávania v rámci daného programového celku (moduly/lekcie).

Učitelia môžu získať skúsenosti a zaškoliť sa v tvorbe takýchto učebných plánov účasťou na výmenných programoch, zapojením sa do virtuálnych alebo fyzických exkurzií v iných inštitúciách a vytváraním partnerstiev s lokálnymi komunitami alebo odvetviami.

Pri zavádzaní IKT, napríklad videokonferenčných nástrojov, musia akademickí pracovníci absolvovať riadny tréning a vedenie škôl si musí uvedomovať potrebu neustálej podpory, ktorá je nevyhnutná pre úspech týchto nových projektov.

Táto podpora môže prichádzať vo forme technických alebo pedagogických školení, pretože technický aspekt využívania technológií, aj keď je dôležitý, nie je jediný, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľov. Učiteľ sa musí cítiť dobre po technickej stránke, avšak väčšina z nás si musí predovšetkým uvedomiť aký prístup zvolí k pedagogickej metodike nových nástrojov, ktoré má teraz k dispozícii.

Škola musí nájsť priestor pre učiteľov na prezentáciu a diskusiu o nových metodikách výučby. Táto výmena skúseností človeka pôsobiaceho vo vzdelávacej praxi veľmi obohacuje a umožňuje mu posudzovať zdroje a reálne skúseností kolegov.

Záver

Digitálne informačné a komunikačné technológie (IKT) je možné chápať ako súbor nástrojov, ktoré je možné vybrať v prípade, že sa hodia pre kreatívny proces. Študenti a učitelia môžu využívať IKT s cieľom podporiť kreatívne vyjadrovanie, samostatnosť a spoluprácu, priniesť jedinečnosť a vytvoriť pridanú hodnotu. IKT ponúkajú príležitosti byť kreatívnym v autentickom prostredí a to spôsobmi, ktoré bez nových technológií neboli dostupné a možné. Táto dostupnosť a flexibilita inovácie predstavuje pre učiteľov a školy obrovskú na realizáciu súčasných modelov vzdelávania. Kreativita sa dá podporovať a rozširovať použitím nových technológií, kde sa študenti môžu zapájať a realizovať viac. Dôležité je poskytnúť im najlepšie nástroje.

Materiál na ďalšie čítanie

On-line verzia techniky tvorby nápadov: http://watizit.dufourcreative.com/

Referencie

Bonwell, C.; Eison, J. (1991). Active learning: creating excitement in the classroom. AEHE- ERIC higher Education, report n1, Washington, DC; Jossey Bass. ISBN 1-87838-00-87
Sternberg, R. J., & Williams, W. M. (1996). How to develop student creativity. Alexandria, VA: Association for Supervision and Curriculum Development.
Schank, R. C. (1988). The Creative Attitude: Learning to Ask and Answer the Right Questions. New York: Macmillan.
McKinney, Kathleen. (2001) Active learning. Normal, IL. Center for Teaching, learning and technology.
Jackson, N. (2006) Developing creativity in HE: An imaginative curriculum, Psychology Press.

 

Hodnotenie kreatívnych výsledkov

Úlohy modulu

• Ako hodnotiť kreativitu.
• Prezentovať obsah spätnej väzby na zlepšenie kreativity.

Úvod

Ľudia majú tendenciu tvrdiť, že kreativita sa nedá hodnotiť, avšak kreativita nie je abstrakcia. Byť kreatívny znamená, že by ste mali robiť niečo nové.

Ponúkame vám video o hodnotení kreativity z roku 2010 od p. Kena Robinsona, ktoré vám odporúčame si pozrieť: http://www.youtube.com/watch?v=4pHXH5fmCCs.

V kreatívnom procese sú učitelia otvorenejší negociácii. Hodnotenie je proces, začína na začiatku úlohy alebo predmetu, keď sa učitelia a študenti dohodnú na cieľoch, ktoré chcú dosiahnuť a na požiadavkách, kritériách, ktoré študentovi a učiteľovi alebo jeho rovesníkom, kolegom, naznačia, do akej miery výsledok splnil cieľ. Kreativita nie je samostatnou požiadavkou, kreatívny výsledok by mal slúžiť účelu, spĺňať cieľ alebo požiadavku. Dokonca aj v umení, cieľom môže byť inšpirácia pre ľudí, pocit, ktorý chce autor dielom vyjadriť alebo myšlienka, ktorú chce indikovať. Učitelia obvykle uvedú nástroje – koncepcie, stratégie, informačné zdroje – a potom majú študentov, ktorí ich aplikujú na problémy a situácie, ktoré si zvolia/identifikujú.

Tento nový prístup si vyžaduje nové metódy hodnotenia, ktoré sú pružnejšie a prispôsobené zvolenej stratégii, ktorá sa stáva súčasťou celého vzdelávacieho procesu.

Hodnotenie kreatívnych výsledkov

1.1. Čo je nové v hodnotení kreatívnych výsledkov?

Prvou zásadnou myšlienkou, ktorá bola spomínaná v úvode je, že hodnotenie je proces a nie výsledok. Ak zohľadníme tento aspekt hodnotenia, funkcia učiteľa sa jednoducho posúva od hodnotiteľa výkonu k posilňujúcemu, motivujúcemu činiteľovi, ktorého spätná väzba usmerňuje a ďalej rozvíja vlastnú pracovnú koncepciu študenta alebo jeho stabilné sebahodnotenie. Sumatívne hodnotiace praktiky, ktoré neuznávajú individuálne výsledky nových vzdelávacích metodík potláčajú kreativitu.

1.2. Obsah spätnej väzby

Projekty kreatívneho vzdelávania si obvykle vyžadujú plánovanie a prípravu počas dlhšieho obdobia. Hodnotenie musí byť prvkom, ktorý je súčasťou projektu. Malo by podporovať nové spôsoby myslenia, identifikáciu problémov a návrh riešení počas celého procesu. Tradičné modulárne hodnotiace modely neumožňujú študentom zlepšovať sa počas vzdelávacieho procesu, ale informujú ich viac o učebných výsledkoch na konci. Hodnotenie kreatívneho procesu je zložitejšie, komplexné, niekedy zdanlivo subjektívne, pretože nie je možná jednoduchá správna alebo nesprávna odpoveď. Na druhej strane, každé hodnotenie by malo obsahovať ústnu spätnú väzbu o tom, ako riešenie spĺňa predtým stanovené ciele a kritériá. Napríklad, vo webovom prostredí 2.0 sa môžeme pýtať samotných študentov spolu s ich kolegami – rovesníkmi, ako by ohodnotili a skritizovali dané riešenia, požiadať ich o spätnú väzbu a komentár, ako riešenie splnilo ciele a akým spôsobom by sa dalo rozvíjať ďalej. Sebareflexia je mimoriadne dôležitá pre rozvoj stabilného sebahodnotenia u študentov, lebo posilňuje ich schopnosť spoliehať sa na svoje vlastné zmysly a úsudok. Úlohou učiteľov a rovesníkov je iba podporiť a posunúť úsudok študenta trochu optimistickejším smerom, avšak zachovať jeho reálnosť. Problém nastane, ak sa študenti úplne spoliehajú na hodnotenie svojho výkonu učiteľom bez toho, aby vedeli posúdiť reálnosť spätnej väzby vo vzťahu s ich vlastnému rozvoju – najmä ak stoja pred kreatívnym problémom.

Preto má spätná väzba taký zásadný význam pri hodnotení kreatívnych výsledkov.

Úlohou spätnej väzby vo vzdelávacom procese je informovať študentov, kde a akým spôsobom je možné zlepšiť ich výkon a učebné výsledky. Písomná alebo ústna spätná väzba musí zdôrazniť silné a slabé stránky projektu, musí motivovať študentov, aby uvažovali a diskutovali o problémoch počas realizácie a musí ich nútiť uvažovať o nových možnostiach: čo ďalej? Aké ďalšie nápady vyplynuli doposiaľ z procesu tvorby?

Na tento typ spätnej väzby sa známky nehodia. Je lepšie, ak učiteľ používa písomnú formu spätnej väzby.

1.3. Metódy hodnotenia kreatívnych výsledkov

Pri hodnotení kreatívnych výsledkov sú vhodnejšie portfóliá opisujúce a zaznamenávajúce učenie, ako aj proces učenia. Motivujú študentov uvažovať o svojom učení a nútia ich postaviť sa kriticky k plánovaniu svojich projektov.

Pri hodnotení týchto výsledkov by sme mali zvážiť nielen individuálne hodnotenie, ale aj interaktívne hodnotenie medzi rovesníkmi, ktoré môže pomôcť slabším študentom získať podporu (dbajme na to, aby neskončilo prúdom kritiky) pri prekonávaní problémov a ťažkostí.

1.4. Základ hodnotenia

Pri oceňovaní kreatívnej práce musí učiteľ brať do úvahy:

1. počiatočný nápad,
2. počet nápadov, ktoré sa vynorili ako výsledok perspektívnej zmeny,
3. prebádanie predmetu, ktoré musí byť významné,
4. výsledok práce z hľadiska originality, použiteľnosti, navrhovaných riešení v procese
   riešenia problémov.

1.5. Webové sociálne nástroje posilňujú kreativitu. Ako hodnotiť ich používanie?

Dnešný tzv. „web 2.0“ ponúka nekonečný potenciál pri poskytovaní pracovných a sociálnych nástrojov.

“Písanie sa nestáva len obyčajným nástrojom ,ktorý súvisí s písaním domácich úloh, ale tiež nástrojom, ktorý môže študent využívať na sieti a v kontakte s inými študentmi, zdieľať a spoluvytvárať materiály a komunikovať tak so širokým publikom aj so všetkými následkami. Procesy, ktoré sú súčasťou používania takýchto nových technológií naznačujú, že užívatelia sa učia ako sa učiť novými kreatívnymi spôsobmi. Potenciál, ktorý technológie ponúkajú vo sfére kreatívneho vzdelávania a inovatívneho učenia sa dajú využívať aj v školách.”

Anusca Ferrari, Romina Cachia, Yves Punie

“Blogovanie je príkladom ako mladí ľudia využívajú technológie na vyjadrenie svojej kreativity a inovatívnosti. Kreativita sa môže prejavovať na individuálnej úrovni aj na kolektívnej úrovni. Tieto aplikácie demonštrujú rôznorodé prostriedky a spôsoby ako sa užívatelia učia ako sa učiť, čo je podľa Rogersa (1983) hlavnou zložkou kreativity. Príklad blogovania ukazuje, že existuje množstvo spôsobov ako sa deti učia písať pre verejnosť, spojiť vlastnú prácu s prácou iných, vytvárať siete s inými blogermi a využiť blog na svoj prípadný ďalší kariérny rast.”

Anusca Ferrari, Romina Cachia, Yves Punie

Nové nástroje sú dostupné každému a prinášajú možnosti na podporu kreativity jedinca. Táto kreativita môže zodpovedať rôznej úrovni familiárnosti pri používaní týchto nástrojov; čo diktuje rôzne prístupy a rôzne výsledky.

Kreativita jednotlivca tu preberá vedúcu úlohu, pretože je to práve kreativita, ktorá bude fungovať ako hlavný odlišujúci znak uprostred komunitnej siete.

“Technické zručnosti sú dôležité nielen u detí v školách, ale tiež u celoživotného vzdelávania dospelých (Európska komisia, 2008). Rôzna úroveň interakcie a spolupráce, ktorá je charakteristická pre nové technológie umožňuje personalizáciu spôsobov výučby: študenti sa stávajú aktívnymi partnermi, ktorí dostávajú možnosť formovať svoj vlastný vzdelávací priestor a zdroje’ a kolaboratívne vzdelávacie procesy: dobre informovaní, inteligentní aktéri fungujú ako opora pre rozvoj nových schopností a kompetencií u študentov”.

Ala-Mutka, Bacigalupo et al., 2008
Anusca Ferrari, Romina Cachia, Yves Punie

V tejto súvislosti Elliott navrhuje používanie nového hodnotiaceho modelu „Assessment 2.0“.

Charakteristické znaky hodnotenia “Assessment 2.0“

Hodnotiaca aktivita, ktorý sa najlepšie hodí pre digitálne zdatného jedinca bude mať niektoré alebo všetky nasledujúce charakteristiky. Bude:

autentická: obsahujúca a vychádzajúca z reálneho sveta a reálnych poznatkov a zručností;
individualizovaná: pokiaľ ide o poznatky, zručnosti a záujmy, bude ušitá na mieru každého študenta;
dohodnutá: na základe negociácie medzi študentom a učiteľom;
problémovo orientovaná: originálne úlohy vyžadujúce pravé, skutočné zručnosti na riešenie problémov;
sociálne konštruovaná: využívajúca sociálne siete študenta;
vytvorená na základe spolupráce: taká, ktoré vznikne na základe partnerstva s ostatnými študentmi – spolužiakmi;
hodnotiaca skutočne jestvujúce zručnosti: ochotná uznať skutočnú prácu študenta.

A potom typ dôkazov alebo kanál, ktorý sa najlepšie hodí na tento typ hodnotenia bude:

prirodzene sa vyskytujúci: už jestvujúci alebo vytvorený z osobného záujmu;
digitálny: ako napríklad e-mail, protokoly okamžitých správ, blogy, wiki stránky, audio a video záznamy;
multimediálny: existujúci v textovom, audio a video formáte;
distribuovaný: môže sa rozširovať rôznymi zdrojmi (napríklad prostredníctvom webových stránok, blogov, inboxov, iPodu a pod.).

Nebojte sa akokoľvek experimentovať, len sa presvedčte, či proces hodnotenia súvisí a spĺňa vyššie zmienené kritériá. Či už ide o samohodnotenie, hodnotenie medzi rovesníkmi alebo učiteľom, vzdelávací proces má poskytovať motivujúcu spätnú väzbu. Naša kreatívna schopnosť je krehká a preto by sme mali mať na mysli, že pri kreatívnych úlohách neexistujú správne a nesprávne odpovede. Je dôležité osvojiť si kritériá hodnotenia kreatívnych riešení a naučiť sa ako sa navzájom inšpirovať a podporovať posilňovaním našich kreatívnych schopností, pričom nezabúdať na spätnú väzbu z rôznej perspektívy a ukázať študentom alternatívne spôsoby rozvoja, ktoré môžu sami buď využiť v procese tvorby alebo sa posunúť iným smerom, ktorým chcú a bádať ďalej.

 

Záver

Pedagogické prístupy, či už zahŕňajúce inovatívne vzdelávacie metódy alebo zlepšujúce kreativitu študentov vo vzdelávacom procese musia byť spojené s novými hodnotiacimi metódami.

Nehovoríme nutne o zavádzaní IKT do učebných metód. Ak vypracujeme vo výučbe novú kolaboratívnu a inovatívnu úlohu, mali by sme byť pripravení hodnotiť študentov a poskytnúť im spätnú väzbu. Byť inovatívnym neznamená len povedať „choď a bloguj“: učiteľ musí byť schopný poskytnúť študentovi počas práce na úlohe spätnú väzbu v závislosti od toho, aké nové spôsoby študent prebádal a či riešenie splnilo pôvodné ciele. Učitelia by mali presne vedieť ako zvolenou metódou ohodnotia prácu študentov. Takto nebude hodnotenie kreativity o nič viac alebo menej subjektívne než je hodnotenie poznatkov.

Materiál na ďalšie čítanie

http://www.creativelearning.com

Referencie

O’Reilly (2005) – What Is Web 2.0 (2005) – O’Reilly Media (http://oreilly.com/pub/a/web2/archive/what-is-web-20.html?page=3)
Anusca Ferrari, Romina Cachia, Yves Punie (2011)
(http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-olicy/doc/creativity/report/ict.pdf)
Bobby Elliott (2007) Modernising assessment: the use of web 2.0 for formative and summative assessment.
(https://dspace.lboro.ac.uk/dspace-jspui/bitstream/2134/4543/1/Elliott%20B.pdf)

 

Spolupráca v inovatívnom procese

Cieľ modulu

Cieľom tohto modulu je poskytnúť metódy a podeliť sa o príklady s učiteľmi a facilitátormi o tom, ako spojiť vzdelávanie s ekonomickou oblasťou inovácie. Do konca modulu sa oboznámite s rôznymi modelmi otvorenej inovácie v porovnaní s uzavretou inováciou v mnohých dnešných podnikoch. Získate nápady ako motivovať študentov, aby sa zapojili do tohto procesu a informácie o zaujímavých komunitách. Prečítanie tohto modulu potrvá asi 45 minút.

Úvod do otvorenej inovácie

Čo je otvorená inovácia a ako sa odlišuje od predchádzajúcich modelov, akými sú uzavreté inovatívne systémy?

Predtým než sa otvoríme, inovácia sa deje v uzavretom prostredí jednotlivcov, vedcov a zamestnancov podnikov. Pri uzavretej inovácii organizácie prísne kontrolujú procesy a výsledky, vnútorne vytvárajú svoje know-how a strážia si inovatívne technológie v rámci svojej firmy a siete, až kým sa na trhu neobjaví nový výrobok.

Výraz „uzavretá inovácia“ prišiel neskôr, až potom, čo vo svojich prácach spopularizovali paradigmu otvorenej inovácie Henry Chesbrough, Don Tapscott a Anthony D. Williams. Uzavretú inováciu snáď najlepšie popisujú inovatívne metódy v automobilovom priemysle obrovských automobiliek, ako sú Chrysler a Ford Motor.

Uzavretá inovácia má svoje vlastné výhody: Ak je vnútorná sieť dostatočne veľká a významná, aby mala všetky zdroje na neustály vývoj nových produktov a služieb pre globálny trh, je rozumné využívať metódy uzavretej inovácie v rámci vybranej siete. Niektoré charakteristické postoje systémov uzavretej inovácie sú naznačené na nasledujúcom diagrame:

Na druhej strane, otvorená inovácia je flexibilnejšia, t.j. nápady môžu prichádzať zvonka organizácie a nápady zvnútra organizácie sa nemôžu dostať von. Súčasťou takej inovácie je vytváranie sietí s ostatnými organizáciami, ako sú univerzity, jednotlivci, podniky, ktoré interagujú s novozaloženými podnikmi, verejnými výskumnými inštitútmi, univerzitami, vonkajšími dodávateľmi a zdieľajú a sprístupňujú externé informácie a technológiu otvoreným spôsobom. Týmto spôsobom je to ďaleko voľnejšie, adaptabilnejšie a organickejšie.

Naopak, otvorená inovácia sa netýka voľných znalostí alebo technológie. Vzťahuje sa len na spoluprácu pri tvorbe sietí a môže samozrejme zahŕňať aj významné platby licenčných poplatkov za duševné vlastníctvo. Medzi podstatné faktory otvorenej inovácie patria:

• brainstorming týkajúci sa možnosti rozvoja v heterogénnej skupine, ktorá pozostáva
  z jednotlivcov zvnútra aj zvonka organizácie;
• tvorba sietí a spolupráca, budovanie kontaktov, vytvárania príležitostí;
• podnikanie, kreatívne myslenie s cieľom nachádzať riešenia;
• prístup k financiám, naučiť sa ako sa stať magnetom pre investície;
• prístup k informáciám;
• rozvojový postoj;
• výskum ako základ;
• nové perspektívy, netradičné myslenie.

 

 

Spolupráca v inovatívnom procese

1.1. Kariérny rozvoj

Práca s ľudskými zdrojmi by mala vychádzať z testovania príspevku žiadateľov o zamestnanie vo vzťahu k reálnym aktivitám podniku. V súčasnosti sa študenti stretávajú s problémami ako ohodnotiť svoje vlastné poznatky a nájsť si najlepšiu dráhu v kariére. Kariérny rozvoj by mal byť kontinuálny a začínať už počas štúdia, mal by priamo viesť k nájdeniu si pozície, ktorá sa najlepšie hodí pre potenciál, ktorým človek disponuje. Mal by podporovať hľadanie skutočných záujmov a sebarealizáciu. Ak k tomu dôjde, študenti si zároveň nájdu priestor, aby sa sami lepšie spoznali. Študenti dnes často narážajú na ťažkostí pri riadení svojej kariéry, keďže školy vyučujú príliš teoretickým spôsobom a znalosti sú niekedy do praxe takmer neprenosné.

Vo väčšine prípadov sa kariérny rozvoj oddeľuje od vzdelávacej praxe. Predmety, skúšky a termíny sa zatiaľ nespájajú s obchodnými príležitosťami. Riadenie kariéry vo všeobecnosti začína až po skončení štúdia pasívnym spôsobom. Žiadatelia o zamestnanie rozpošlú svoje životopisy na ponuky práce a podniky si vyberú najlepšieho potenciálneho kandidáta na základe toho, čo pasívne uviedol vo svojom životopise. Týmto spôsobom to však nie je prirodzené. Manažment ľudských zdrojov by mal postupovať spoločne, ruka v ruke so vzdelávaním, interaktívnym spôsobom.

1.2. Bližšie prepojenie vzdelávania s výskumom a vývojom (R&D)

Stále sa viac zdôrazňuje význam pretvárania podnikov na učiace sa organizácie. Odpovedať na sústavne sa meniace potreby trhu však pre úspech už nestačí. Organizácie sa musia viac otvoriť spoločnosti, musia byť transparentnejšie, dynamickejšie a flexibilnejšie. Sociálne spracovanie dát si vyžaduje a zároveň aj podporuje inovácie v organizácii: školy sa stávajú otvorenými vzdelávacím centrami, univerzity centrami na poskytovanie vzdelávania, podniky učiacimi sa organizáciami a mestá prostredím na podporu vzdelávania. Zamestnanci, študenti a všetky zúčastnené strany majú motiváciu ovplyvňovať vzdelávanie a inováciu v rámci organizácie. Môžu podporovať vedenie organizácie, aby zohľadnilo nové pohľady. Môžu poskytnúť spätnú väzbu z reálneho života alebo vo forme interaktívnej komunikačnej platformy, kde majú možnosť slobodne navrhovať alternatívy riešení alebo zdieľať názory a nápady týkajúce sa súčasných alebo budúcich trendov.

Mali by sme si stanoviť ciele: na ceste k realizácii potenciálu určiť vzdelanie ako prvý krok a kariéru ako krok nasledujúci, snažiť sa nájsť najlepšiu kariéru vo vzťahu k sebarealizácii jednotlivca. Školy potrebujú užšie kontakty so súčasnými trendmi v podnikoch, aby s nimi držali krok, nezaostávali a boli užitočné. Výskum by mal dostať podporu vo svojom rozvoji a podporovať a zabezpečovať inováciu z viacerých strán. Je jasné, že výskum a vývoj by mali paralelne napredovať. Najefektívnejšími sú vtedy, ak výskum nefunguje ako samostatná oddelená aktivita. Cieľom je nasmerovať výsledky výskumu do skutočných plánov rozvoja. Výskum by sa nemal diať len tajne v závodoch alebo vo výskumných laboratóriách podnikov, mal by byť prepojený na univerzity. Podniky sa dokážu lepšie vyvíjať, ak zapoja a využívajú čerstvé nápady mladých ľudí, ktorí vidia veci z viacerých uhlov a ktorí ich vedú k netradičnému uvažovaniu.

1.3. Dôvera a otvorenosť ako nevyhnutný predpoklad

Dynamické prostredie a otvorenejšia, menej kontrastná spoločnosť nás núti si uvedomovať potrebu dostávať dôveru a rešpekt a zároveň sa týmto spôsobom chovať k iným. Malo by sa to diať v bezpečnom prostredí, kde sa ľudia neboja experimentovať, skúmať a inovovať. Ak sa dôvera a rešpekt skombinuje s tým, že sa dokážeme sami ovládať, môžeme sa menej báť posudzovania, využívania alebo zosmiešnenia.

Dôvera vzniká z otvorenosti a oba tieto faktory sú nevyhnutným predpokladom inovácie. Je to základ pre spoluprácu, pričom oba predpoklady vzájomne súvisia. Ak sú otvorené ciele, otvorené podmienky a otvorené kritériá, ľudia cítia väčšiu zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia a cítia sa vo svojom prostredí bezpečne. Ak človek vopred pozná a vidí možnosti a podmienky, potom sa vie rozhodnúť koľko je ochotný dať alebo do akej miery sa chce angažovať, pričom si uvedomuje možné následky. Nikto z nás sa nechce vystaviť situácii alebo iným ľuďom s tým, že jej alebo im podriadi svoju telesnú a duševnú pohodu.

1.4. Vytváranie sietí so “záujmovými komunitami“

V inovatívnych podnikoch a školách sa tieto on-line a iné novátorské metódy otvorenej inovácie ešte len začínajú používať. Študent sa dostáva do procesu dynamickej výmeny informácií o súčasných rozvojových koncepciách predovšetkým cez on-line sieť, keďže inovácia je teraz kľúčovým faktorom, ktorý rozhoduje o tom, ako obstáť v medzinárodnej konkurencii. Je dosť pravdepodobné, že tento proces povedie zároveň k posunu v kultúre riadenia. Budovanie kultúry otvorenej inovácie si vyžaduje odmeňovať tímovú prácu a robiť organizačné zmeny, ktoré urýchlia internú a externú spoluprácu. Vytvárajú sa globálne inovačné siete. Malé a stredné podniky tak budú musieť uznať, že v nasledujúcich desaťročiach sa dá riziko zvládať, zdieľať a znižovať prostredníctvom globálnej inovačnej siete.

Inovačné siete môžu fungovať ako klastre, podnikové ekosystémy, praktické spoločenstvá, strategické aliancie alebo aj ako otvorené laboratóriá.

Klastre (angl. clusters ) majú obyčajne rozdielne podnikové štruktúry, ako sú národné – regionálne – cezhraničné klastre, klastre kompetencie (angl. clusters of competence), priemyselné alebo výrobné systémy a inovačné systémy. Tiež sa využívajú z rôznych dôvodov: na zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, podporu kolektívneho výskumu, zmenu celého odvetvia, zavedenie environmentálnych manažérskych systémov… Hoci existuje obrovské množstvo definícií, väčšina z nich vychádza z myšlienky blízkosti, tvorby sietí a špecializácie.
Súčasťou klastrov sú niekedy školy z rôznych odborných oblastí: odborné školy, inštitúcie vyššieho vzdelávania a vzdelávania dospelých.

Praktické spoločenstvá: Pojem praktické spoločenstvá (z angl. communities of practice alebo skrátene CoP) sa vzťahujú na proces spoločenského vzdelávania, ku ktorému dochádza, keď sa ľudia, ktorí majú spoločný záujem o nejaký predmet alebo problém spoja, spolupracujú a vymieňajú si názory počas istého dlhšieho obdobia a zavádzajú inovácie pri jeho riešení. Týka sa stabilnej skupiny, ktorá vznikne z pravidelnej vzájomnej interakcie. Sú to skupiny ľudí, ktorých spája spoločný záujem alebo vášeň pre niečo, čo robia a učia sa to robiť lepšie v pravidelnej vzájomnej interakcii. V súvislosti so znalostným manažérstvom, praktické spoločenstvá sa týkajú spôsobov ako zdieľať mäkké (a tvrdé) znalosti, vytvárať nové znalosti, stimulovať inovácie atď. Krátko ich možno definovať ako spoločenstvá, ktoré ”vytvárajú prostredie pre ľudí, ktorí si budujú poznatky prostredníctvom interakcie s druhými ľuďmi v prostredí, kde sa znalosti vytvárajú, rozvíjajú a udržiavajú”.

Podnikové ekosystémy inovácie spájajú globálne siete s ľuďmi, inštitúciami (univerzitami, vládnymi agentúrami a pod.) a inými podnikmi vo svojej vlastnej alebo inej krajine s cieľom riešiť problémy, získavať zdroje poznatkov, produkovať nápady a podporovať inovácie. Pojem podnikového ekosystému sa po prvý krát objavil v časopise Harvard Business Review v májovom/júnovom čísle v roku 1993 a článok dostal cenu McKinsey Award ako článok roka.

Čo presne znamená podnikový ekosystém (angl. business ecosystem)? “Sieť organizácií zahrňujúcu dodávateľov, distribútorov, zákazníkov, konkurenčných podnikov, vládnych agentúr a tak ďalej, ktoré sú zapojené do dodávania konkrétneho produktu alebo služby formou spolupráce i konkurencie. Myšlienkou je, že každý podnik v tomto “ekosystéme” ovplyvňuje a je ovplyvňovaný ostatnými a vytvára neustále sa vyvíjajúci vzťah, v ktorom musí byť každý podnik, aby prežil, flexibilný a adaptabilný, rovnako, ako to funguje v biologickom ekosystéme.”

„Otvorené laboratóriá (angl. living labs) sú otvorené inovatívne ekosystémy v reálnom prostredí, v ktorých je plne integrovaná inovácia motivovaná užívateľmi v procese spoločnej tvorby nových služieb, produktov a spoločenských infraštruktúr.” Model otvorených laboratórií otvára fázy rozvoja pre účasť koncového spotrebiteľa už v ranných štádiách kreatívneho procesu. Od systémov otvorených laboratórií sa očakáva, že umožnia mikropodnikom, ako aj malým a stredným podnikom (SMEs), vytvárať vedúce trhy prekonávaním existujúcich bariér na rôznych lokálnych a regionálnych trhoch v Európe tým, že zapoja koncového užívateľa do procesu spoločnej tvorby. Úspech modelu otvorených laboratórií zaručuje, že sa konkrétne špecifické potreby koncových užívateľov v istej lokálnej oblasti dajú vyriešiť a zohľadnia sa počas procesu návrhu a vývoja. Umožňuje to produkciu regionálne špecifických verzií toho istého produktu. Európsku sieť otvorených laboratórií (angl. European Network of Living Labs), ktorá bola založená v roku 2006 a zahŕňa 212 členov neustále podporujú aj programy celoživotného vzdelávania (Lifelong Learning) a iné programy.

Mnohé štúdie ukazujú, že vytváranie sietí má svoje výhody pre inováciu, ako aj pre vzdelávanie. Tieto siete by sa mali rozšíriť do kruhu škôl, smerovať k výsledkom výskumu a prinášať študentom reálne obchodné podnikové alebo výrobné výzvy. Nezáleží príliš na forme spolupráce, ktorú si škola alebo učiteľ zvolia. Najdôležitejšie je začať jednať a prepojiť vzdelávanie so svetom obchodu a podnikania v prostredí otvorenej inovácie.

Záver

Študenti majú motiváciu riešiť reálne problémy v prostredí skutočných podnikov namiesto imaginárnych cvičení v učebnici, pričom aj podniky potrebujú výskum a spätnú väzbu pre fázu inovácie. Metódy otvorenej inovácie začali byť populárne začiatkom 21. storočia, čo znamená, že podniky začali vo svojej činnosti angažovať strany zvonka, čerpajú z ich nápadov, spätnej väzby a výsledkov na rýchlejšiu a efektívnejšiu inováciu podľa istých vopred definovaných cieľov, podmienok a usmerňujúcich kritérií. Ak nájdete možnosti, ktoré prinesú študentom podnikové témy a výzvy, ktoré sú v súlade s ich záujmami a schopnosťami a ktoré im otvoria možnosť neskôr sa stať súčasťou daného podniku, najúspešnejší študent s najinovatívnejšími nápadmi môže dokonca získať zamestnanie. Študenti budú mať väčšiu motiváciu produkovať vysokokvalitné výsledky a vy budete mať z toho radosť. Niekedy je lepšie kontaktovať už existujúcu skupinu otvorenej inovácie, klaster alebo otvorené laboratórium, ktoré vám v tomto procese pomôže.

Materiál na ďalšie čítanie

Jolly, A. (2005) – From Idea to Profit How to market innovative product and services. Kogan Page Publishers.
Pyka, A., Küppers P. (2002) – Innovation Networks Theory and Practice. Edward Elgar Publishing.
Scheff, J. (1999). Lernende Regionen – Regionale Netzwerke als Antwort auf globale Her-ausforderungen. Wien: Linde Verlag.
Weber, M.(2004). Innovationsnetzwerke – Typologie und Management. Köln: Josef Eul Verlag.

Referencie

Chesbrough, H.W. (2003). Open Innovation: The new imperative for creating and profiting from technology. Boston: Harvard Business School Press ; and Tapscott: Wikinomics: How Mass Collaboration Changes Everything.
Kowalsky S. P.: SMES, Open Innovation and IP Management: Advancing Global Development
Várnagy (2009) : Beyond the level of self-esteem: stability as an individual factor
Wikinomics – How Mass Collaboration changes everything
Open Innovation http://www.openinnovation.eu/openinnovatie.php
Kowalsky S. P.: SMES, Open Innovation and IP Management: Advancing Global Development
Kowalsky S. P.: SMES, Open Innovation and IP Management: Advancing Global Development
Business Ecosystems in Wikipedia.
Business Ecosystem in Investopedia
Living Labs for user-driven open innovation; European Commission. http://ec.europa.eu/information_society/activities/livinglabs/index_en.htm
Living Labs for user-driven open innovation; European Commission. http://ec.europa.eu/information_society/activities/livinglabs/index_en.htm

 

Zlepšovanie stability sebahodnotenia a telesnej a duševnej pohody

Cieľ tohto modulu

Cieľom tohto modulu je umožniť učiteľom a facilitátorom pochopiť podstatu/korene kreativity v sebahodnotení a v telesnej a duševnej pohode. Pomocou tohto modulu dokážete pochopiť spojenie medzi motiváciou, zvedavosťou, resp. záujmom o istý predmet, osobnou zdatnosťou študenta (jeho posúdením vlastných schopností a spôsobilosti niečo vykonávať), stabilným sebahodnotením a kreativitou. Uvidíte ako hodnotiaci proces, vzťahy medzi študentom a mentorom a autonómia zohrávajú veľkú úlohu pri podpore kreatívneho prostredia, ktoré posilňuje sebahodnotenie študenta. Pochopíte kroky, počas ktorých sa postupne časom zrodí stabilné pozitívne sebahodnotenie u každého človeka a ako sa sebahodnotenie dá posilňovať v ktorejkoľvek fáze nášho života v oblasti vzdelávania.

Zlepšovanie stability sebahodnotenia a telesnej a duševnej pohody

1.1. Telesná a duševná pohoda a kreativita na ceste k sebarealizácii

Základ našej kreativity je ilustrovaný na nasledujúcich dvoch obrázkoch uvedených nižšie. V dôsledku podpory, akceptácie a poskytnutých príležitostí na sebavyjadrenie študenti získajú schopnosť dôverovať si a všeobecne sa spoliehať na svoje vlastné myšlienky a pocity. Znamená to, že sebahodnotenie a sebarealizácia sú základnými predpokladmi kreativity. V kreatívnom učebnom prostredí študenti nielen zvládnu už jestvujúce poznatky a praktické zručnosti, ale ich tiež rozšíria a prídu na nové asociácie a novátorské nápady. Ak máme unikátne nápady a asociácie, potrebujeme sebadôveru a sebavedomie, aby sme ich dokázali vyjadriť, nahlas povedať alebo ukázať iným ľuďom. Pri kreativite je podstatná aj vnútorná motivácia, zvedavosť, resp. záujem o daný predmet, osobná zdatnosť študenta a láska k tomu, čo robí. V stave tzv. vrcholného psychického zážitku (termín zaviedol M. Csikszentmihalyi), motivácie a pozitívneho sebahodnotenia lietajú iskry kreativity (Obr. 1). Kreatívnymi môžeme byť len vtedy, keď sa zaujímame o to, čo robíme bez ohľadu na typ odmeny. Podľa Csíkszentmihályia, zažívame tento vrcholný psychický zážitok pri úplnom zaujatí a motivácii, keď nás daný predmet úplne pohltí, keď pociťujeme spontánnu radosť and príval energie počas vykonávania úlohy. Nezáleží na tom, či je to písomná úloha alebo myšlienkový proces, či je to organizačná, riadiaca alebo akákoľvek umelecká alebo športová aktivita. Zistilo sa, že ľudia, ktorí sú všeobecne kreatívni milujú to, čo robia a ako to robia. U tohto typu kreatívnych činností pociťujeme svoju vlastnú spôsobilosť, schopnosť dosiahnuť svoj cieľ alebo vytvoriť niečo užitočné. Ak zažívame tento pocit vlastných schopností často, naše sebavedomie bude stabilné a aj pozitívne, čo je nutné na vyjadrenie unikátnych a novátorských myšlienok. Takto sa kruh, ktorý je potrebný pre kreativitu uzatvára. Potreba vlastnej akceptácie a pozitívneho sebahodnotenia je stálym základom pre kreativitu. Stabilita však neznamená nemennosť! Vnímanie seba samého a sebahodnotenie sú stabilné, ale zároveň flexibilné, prispôsobujú sa aktuálnej situácii. Jedinec dokáže upraviť svoje sebaponímanie a aktívne a spontánne ho prispôsobiť aktuálnemu prostrediu. Stabilita znamená, že v jedinom okamihu alebo kvôli nevýznamnému vplyvu sa celkové sebahodnotenie zásadne nezmení. Len kvôli tomu, že nám niekto povie, že sa mu nepáči, čo máme oblečené, by sme sa nemali predsa cítiť úplne bezcenní alebo dokonca škaredí. Naopak, predstava o sebe (sebapoňatie) a sebahodnotenie sú zraniteľné, ak sú nestabilné (neustálené) alebo rigidné (nemenné) a vlastné hodnotenie a emócie veľmi rozkolísané. Ak človek nemá stabilné sebahodnotenie, je sústavne vystavený prostrediu. Ak prenáša všetky informácie na postoj k svojmu vlastnému hodnoteniu bez toho, aby ich spracoval, jeho obraz kvôli rôznym rozporuplným detailom nebude zhodný a jeho sebahodnotenie tak bude zraniteľné a krehké. Na druhej strane, ak človek žiadnu z informácií, ktoré prichádzajú z prostredia nezabuduje do svojho sebahodnotenia, vlastné vnímanie musí kompenzovať sebaobrannými mechanizmami na obranu vlastného zraniteľného sebahodnotenia pred sebadeštrukciiou / samovraždou.

Rigidné sebahodnotenie sa tiež stáva krehkým. Akýkoľvek problém neovplyvní len časť, ale prenesie sa na celý pocit vlastného vnímania.

„Stabilita sebahodnotenia je miera krátkodobých zmien, ktoré zažíva človek vo svojom skutočnom sebahodnotení vychádzajúcom zo súvislostí.” (Kernis, 1991)

Sebahodnotenie má dve základné dimenzie:

• úroveň (vysoká úroveň sebahodnotenia alebo nízka úroveň sebahodnotenia)
• stabilitu (spôsob, akým sa flexibilne prispôsobuje aktuálnym situáciám a vlastným
  pocitom).

Stabilita a teda flexibilita sebahodnotenia závisí v istom časovom okamihu od 4 ďalších poddimenzií (Várnagy, 2009): oblasti (ktorých kompetencií, oblastí poznatkov a úloh sa týka, do akej miery je všeobecná alebo špecifická), vedomia (stavu psychiky) (veľké rozdiely medzi implicitným (nevedomým) a explicitným (vedomým) sebahodnotením ju robia nestabilnou), jej základu (do akej miery vychádza zo spätnej väzby od iných ľudí alebo do akej miery je reálna, založená na vnútorných pocitoch), spôsobu reakcie (pravá, skutočná ako stabilná alebo založená na vlastnej sebaobrane). Stabilita sebahodnotenia sa môže nesprávne interpretovať ako časové hľadisko (totiž celkové sebahodnotenie týkajúce sa dlhšieho časového obdobia navodzuje stabilnejší dojem než to, ktoré sa týka aktuálneho momentálneho časového úseku).

Príklady psychologických problémov, ktoré vznikajú s menšou pravdepodobnosťou pri stabilnom a flexibilnom sebahodnotení:

• impulzívnosť;
• depresia;
• defenzívna porucha osobnosti;
• paranoidná porucha;
• vyhýbavé vzorce správania;
• hraničná porucha osobnosti;
• nezrelé sebaobranné mechanizmy;
• agresívne vzorce chovania;
• sebazničujúce správanie / sklon k samovraždám.

Stabilné sebahodnotenie je ochranný faktor, ktorý vedie k:

• vnútornej motivácii, záujmu a zvedavosti pri učení,
• osobnej zdatnosti, pocitu byť schopný niečo vykonať,
• optimizmu,
• sebauvedomeniu, flexibilite a reálnosti pri spracovávaní hodnotenia,
• pocitu telesnej a duševnej pohody: vyššej úrovni autonómie, väčšiemu naplneniu životných cieľov a viery v život, vlastnej akceptácii, pozitívnym vzťahom a schopnosti osobnostne sa rozvíjať,
• sebarealizácii.

Tieto faktory sú základom kreatívnych a inovatívnych schopností:

Obr. 1: Osobné faktory a zručnosti potrebné pre kreativitu. Kreatívny cyklus.

Obr. 2: Základ a korene kreativity

1.2. Študenti sa môžu aktívne zúčastňovať na svojom vzdelávaní

Sebahodnotenie sa dá z hľadiska svojej stability a flexibility ovplyvňovať, podobne ako kreativita študentov, ak ich necháme aktívne sa podieľať na ich vlastnom procese vzdelávania. Z tohto hľadiska sú najdôležitejšie predovšetkým nasledujúce faktory – rovnako stabilné bude aj sebahodnotenie študentov:

Hodnotiaci systém (Diferencované hodnotenie, študenti získajú podrobnú verbálnu
spätnú väzbu na svoje aktivity a hodnotenie sa tvorí spolu
so študentmi na základe diskutovaných cieľov a kritérií.)

Vzťahy medzi študentmi a mentormi (Vyvážené, partnerské vzťahy medzi študentmi a ich mentorom.)

Možnosti pre autonómiu (samostatnosť) študentov (Študenti dostávajú príležitosti n istú autonómiu na svoje vlastné kreatívne vyjadrenie, voľbu niektorých metód a tém.)

 

1.3. Ako sa vyvíja stabilné pozitívne sebahodnotenie?

Bezpečné prostredie – akceptujúce, podporujúce vzťahy.

Pre bezpečný osobnostný rozvoj dieťaťa v rannom veku je na začiatku veľmi dôležité mať pevné puto s rodičom alebo osobou, ktorá sa o dieťa stará a vytvoriť si silný vzťah založený na pocite, že sa na rodiča môže spoľahnúť. Toto bezpečné prostredie spolu s prijímaním zo strany rodičov a rastom podporujúcim vytváranie sociálnych vzťahov môže posilniť pocit bezpečia u dieťaťa. Tento pocit bezpečia znamená: “Som prijateľný taký aký som, mám na svete svoje miesto”.

Prijímanie a vytváranie bezpečia však neznamená automatický súhlas, ani povolenie všetkého, čo dieťa robí, ani vo veku 5 rokov. Tiež to neznamená, že počas celého života poskytneme dieťaťu všetko, na čo si spomenie. Znamená to len sústavné chápanie a reagovanie na potreby dieťaťa, a áno, znamená to tiež, že počas prvých mesiacov života by sa rodičia mali snažiť urobiť všetko pre to, aby poskytli dieťaťu všetko, čo si zažiada. V tomto rannom veku deti vyjadrujú len svoje potreby. Pre dieťa neexistuje “tebe” a “mne“ a “im”. Pre dieťa je svet mama a možnosť byť s ňou. Dieťa nevníma samo seba ako indivíduum. Čokoľvek mama urobí, vezme na seba a sebou si to zdôvodní.

Z pedagogického hľadiska je preto dôležité, aby učiteľ pôsobil a konal ako osoba, ktorá sa stará, ktorá akceptuje jedinečnú hodnotu každého jednotlivého študenta bez toho, aby ho nútil zapadnúť do istých rámcov existujúcich v jeho mysli. Je dôležité, aby učiteľ poznal každého osobne; inými slovami, aby si vytvoril kontakty so študentmi na hlbšej úrovni. Tieto vzťahy so študentmi by mali byť založené na dôvere, nie na moci. Takto budú študenti vedieť, že podobne ako u otázok a problémov, o ktoré sa zaujímajú deti a pre ktoré existuje priestor na rozhovor v prípade potreby dieťaťa, aj v škole vždy existuje niekto, s kým sa dá rozprávať v osobe ich učiteľa.

Táto akceptácia, dôvera a pocit bezpečia sú základom pre naše sebahodnotenie, sebavyjadrenie a sebarealizáciu. Podľa týchto kritérií sa dieťa dokáže naučiť, že je dobré a hodné lásky, takže jeho základné sebahodnotenie bude rovnako pozitívne.

Poskytnutie príležitostí.

Pri vytváraní bezpečného a chápavého prostredia by rodičia a mentori mali venovať pozornosť vlastnostiam a potrebám dieťaťa, poskytnúť mu dostatok príležitostí, aby si zariadilo a zorganizovalo svoj vlastný osobný priestor. Týmto spôsobom deti objavujú sami seba ako samostatného jedinca. V škole sa to môže udiať tým, že dieťa vyzdobí svoj stôl, skrinku, policu, zrkadlo alebo lavičku, na stenu umiestni svoje vlastné fotografie alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Až keď dieťa začne iniciovať samostatné činnosti, môžu sa rozvíjať jeho schopnosti. Takto sa vytvára aj sebadôvera v konkrétne schopnosti.

Zažívanie úspechu.

Počas tohto obdobia je mimoriadne dôležité, aby dieťa zažívalo úspech pri vykonávaní svojich činností na základe vnútornej motivácie. V škole je povinnosťou učiteľa, aby naplánoval a zaradil také úlohy, ktoré poskytujú dostatočný priestor na úpravu cvičenia podľa rôznorodých potrieb študentov a ich duševného rozpoloženia, alebo aspoň ich zobral do úvahy a snažil sa ich neodignorovať. Ak sú úlohy čiastočne ušité na mieru jednotlivcovi (jeho zručnostiam, schopnostiam, motivácii a vedomostiam), je oveľa pravdepodobnejšie, že dieťa bude schopné v týchto úlohách uspieť. Toto má veľkú výhodu a význam u hier na podporu kreativity, kde je veľmi ľahké pocítiť úspech. U týchto hier študenti konajú spontánne, vyjadrujú svoje vnútorné rozpoloženie a spoliehajú sa na svoju zvedavosť. Tieto hry obvykle zahŕňajú pohyb, rolové hry alebo umelecké aktivity. Zároveň je dôležité, aby sa deti zapájali do projektov alebo úloh na rozvoj schopností v súlade so svojimi záujmami. Ak rozvíjajú svoje schopnosti v prostredí, ktoré ich prijíma a podporuje, ich sebahodnotenie vychádzajúce z týchto schopností bude tiež pozitívne – a to je dôležité z hľadiska vývoja stabilného sebahodnotenia.

Začlenenie.

V závere je treba povedať, že stabilita sebahodnotenia sa vyvíja sústavne až do obdobia dospelosti. Približne na konci adolescentného obdobia dokáže mladý človek integrovať, začleniť pocity sebahodnotenia vychádzajúce z konkrétnych schopností do jedného uceleného obrazu. Až do obdobia dospelosti môžu jednotlivé schopnosti existovať vedľa seba bez toho, aby si dieťa uvedomovalo ich vzájomné súvislosti. Osobnosť sa stále formuje a je flexibilná. Ak sa osobnosť zjednotí s konkrétnymi schopnosťami do komplexného, uceleného obrazu, vznikne napokon pravé stabilné sebahodnotenie, ktoré už nie je vystavené reakciám okolia / prostredia a každodenným problémom. V dôsledku tejto komplexnosti, ak by došlo k narušeniu časti osobnosti, jej zvyšok zostane neovplyvnený. Len preto, že vám niekto povie, že ste niektorú z úloh urobili zle, nebudete sa cítiť ako totálny idiot. Jedinec sa spolieha na vlastné vnútorné signály a pocity namiesto toho, aby generalizoval aktuálnu spätnú väzbu od iných a dokáže tak lepšie napredovať na ceste k sebarealizácii.

Nikdy nie je neskoro posilňovať si sebahodnotenie, čo jasne vidíme z výsledkov humanistickej psychoterapie. Človek, ktorého osobnosť bola vážne narušená v detstve môže vždy zájsť za psychoterapeutom, u ktorého dostane šancu začať znova alebo pokračovať vo svojom živote – dokonca aj s cieľom sebarealizácie. U tejto terapie sú väčšinou efektívne tie faktory, ktoré sú zároveň významné pri vývoji stabilného sebahodnotenia. Terapeut uspokojuje základné potreby jednotlivca odvodené z ranného detstva: príjme klienta bezpodmienečne a poskytne mu bezpečnú a stabilnú základňu. V chvíli, keď sa klient prijme, spolu so svojimi momentálnymi pocitmi a všeobecnými osobnými črtami, začína sa chovať po novom a fungovať ako schopný jedinec. Je logické, že ak je človek v zásade pripravený formovať svoje sebahodnotenie a vlastnú predstavu aj v dospelosti, je veľmi dôležité posilňovať, podporovať a pozitívne vplývať na študentov pri utváraní vlastnej predstavy a sebahodnotenia aj vo vzdelávacom prostredí.

1.4. Od hodnotenia k sebahodnoteniu

Niektoré príklady na zlepšenie súčasných hodnotiacich metód:

V dnešnej dobe existujú v Európe obrovské rozdiely v pedagogickej praxi týkajúcej sa spôsobov, akým študenti dostávajú hodnotenie alebo spätnú väzbu na svoju činnosť a vykonané úlohy. V mnohých inštitúciách v krajinách strednej a južnej Európy je napríklad zvykom, že učitelia známkujú úlohy študentov už obyčajne od veku 10 rokov, či už číslicou alebo písmenom, obvykle na určitej stupnici. Učitelia zvyčajne nemajú dosť času, aby dobre spoznali svojich študentov, málokedy vedia niečo o ich domácich pomeroch, osobných motívoch a záujmoch. V hierarchii sa učitelia nachádzajú vyššie, keďže stanovujú pravidlá, kontrolujú, ako sa tieto pravidlá dodržiavajú, zadávajú študentom úlohy a hodnotia ich výsledky, niekedy s viditeľným cieľom študentov disciplinovať. Deti takto získavajú iba slabé a rozporuplné informácie, len na základe časti alebo segmentu ich aktivít – vzťahujú si ich však na celú šírku svojej osobnosti. Navyše, práve kvôli zavedenej hierarchii v systéme hodnotenia, musia často plne a bez výhrad toto hodnotenie prijať. V týchto ranných rokoch ešte nie je sformovaná osobnosť študenta a celá škála jeho schopností. Čo sa deje v tomto štádiu? Ako sa deti s týmto hodnotením stotožnia? Vo väčšine prípadov sa osobnosť utvára až do veku 21-22 rokov. V týchto prípadoch si študenti obyčajne vytvárajú o sebe vlastnú predstavu z tohto mála informácií, ktoré majú a chýbajúca komplexnosť v hodnotení vedie predovšetkým k tomu, že sú citlivejší voči poníženiu a ostatným negatívnym vplyvom zvonka a ich subjektívny pocit telesnej a duševnej pohody sa stáva nestabilným.

Kritériá úspechu pre dosiahnutie stabilného sebahodnotenia vo vzdelávacom procese:

Stabilita sebahodnotenia sa vyvinie, ak tí, ktorí dohliadajú na proces vzdelávania naučia študentov ako sa majú sami ohodnotiť. Takto sa študenti nepretržite dozvedajú o procese vlastného hodnotenia a zvnútorňujú ho svojim odlišným, pre seba upraveným spôsobom na základe vopred stanovených cieľov. Zabudovávajú si informácie do svojej komplexnej osobnosti vďaka rôznorodosti a komplexnosti pohľadov, ktoré o sebe získavajú. Vyvinú si zdravšiu osobnosť, ktorá nie je vystavená rôznym okolnostiam – je ucelená, komplexná, podrobná a teda dostatočne stabilná. Sústavne pretvárajú len konkrétne detaily vnímania vlastného ja a svojho sebahodnotenia a nemenia celkové sebaponímanie.

Jedným z najvýznamnejších faktorov je skutočnosť, že majú kontrolu vo vlastných rukách. Vyrovnávajú sa s rôznymi reakciami, spätnou väzbou a impulzmi – či už pochvalou alebo kritikou, trestom alebo odmenou – ako s informáciami, ktoré spracovávajú a zabudovávajú do vhodnej časti predstavy o sebe, bez toho, aby automaticky prepisovali všetky informácie, ktoré sa tam predtým uložili. Vkladajú tieto informácie do celkového obrazu a zároveň nutne modifikujú isté súvisiace časti svojho obrazu, čím sa ich vlastné sebahodnotenie ešte viac stabilizuje.

Stabilné sebahodnotenie omnoho viac a lepšie podporuje a upevňuje hodnotiaca metóda používaná vo väčšine škandinávskych krajín a inštitúcií, ktoré využívajú reformovanú alebo alternatívnu pedagogiku. Študenti si zvyknú na vlastné hodnotenie, ktoré prebieha spolu s učiteľmi na základe konkrétnych kritérií, ktoré si spolu vopred dohodli – ako je vopred stanovený cieľ, resp. kvalita výkonu, ktorú študent dosiahol v predchádzajúcich úlohách. Študenti a učitelia sú partnermi a učitelia majú zároveň príležitosť bližšie spoznať osobnosť študentov, formulujú spolu pravidlá stanovujú si ciele a úlohy. Študenti majú množstvo projektov, individuálnej a skupinovej práce, kde si sami volia tému a obsah. Pred ukončením, počas a po ukončení projektu alebo úlohy, študenti pravidelne dostávajú diferencovanú osobnú spätnú väzbu, ktorú spolu so svojim učiteľom sformulujú. Prioritnou úlohou spätnej väzby nie je zaradiť študenta, oznámkovať, ale rozvíjať jeho schopnosti.

Záver

Podstatou kreativity je vnútorná motivácia a zvedavosť v určitej oblasti záujmu, dosiahnutie vrcholného psychického zážitku a osobnej spôsobilosti pri riešení úloh v danom predmete a napokon získanie stabilného pozitívneho sebahodnotenia (sebavedomia) pri zdieľaní našich myšlienok a riešení v danom predmete s ostatnými. Sebahodnotenie študentov sa dá v procese vzdelávania posilňovať kedykoľvek. Ak sa proces hodnotenia prispôsobí študentom a študenti si zvyknú na hodnotenie seba samých podľa vopred dohodnutých cieľov a kritérií, vzniká ústretový a osobný vzťah medzi študentmi a mentormi a študenti samostatne nachádzajú vlastné témy a témy projektov v rámci zvoleného predmetu. Stabilné pozitívne sebahodnotenie každého človeka sa rodí postupne v 4 odlišných fázach: osoba zažíva bezpečné a ústretové prostredie a podporujúce vzťahy, má dostatok rôznorodých príležitostí na osobný rozvoj v súlade so svojou zvedavosťou a zručnosťami, zažíva úspech v týchto činnostiach a dokáže integrovať zručnosti, ktoré objaví ako svoje silné stránky pri budovaní komplexného a detailného, stabilného obrazu o sebe samom. Kedykoľvek vo vzdelávacom procese takto dochádza k posilneniu a upevneniu sebahodnotenia, ak sa naučíme sami seba ohodnotiť, zabudovať nadobudnuté zručnosti a silné stránky do našej osobnosti a zažijeme ten pocit, že máme kontrolu vo vlastných rukách. Vytvorí sa tým bezpečné prostredie, v ktorom sa neobávame zdieľať jedinečné myšlienky a nápady a to je základ kreatívneho myslenia.

Materiál na ďalšie čítanie

Csikszentmihályi (1996): Creativity. Flow and the psychology of discovery and invention; Harper Perennial, New York.
InnoSupport: Supporting Innovation in SMEs. 4.1 Foundations of Generating Ideas. 2005.http://archive.innosupport.net, viewed 24th September 2008.
Leonard D.; Swap W. (1999): When sparks Fly. Igniting Creativity in groups; Harvard Business School Press. Boston, Massachusetts.
Sternberg, Robert J. (1999) Handbook of creativity. Cambridge University Press.
Sven F. Kylen and A.B. (Rami) Shani (2002), Triggering Creativity in Teams: An exploratory investigation, creativity and innovation management, 11 (1).
Várnagy (2009): Beyond the level of self esteem. Investigating stability as an independent dimension in alternative and traditional secondary schools.
Waschull, S. B. Kernis, M. H. (1996). Level and stability of self-esteem as predictors of children’s intrinsic motivation and reasons for anger. Personality and Social Psychology Bulletin.

Referencie

Csíkszentmihályi (1996): Creativity. Harper Collins, New York.
Kernis, M. H., Grannemann, B. D., & Mathis, L. C. (1991). Stability of self-esteem as a moderator of the relation between level of self-esteem and depression. Journal of Personality and Social Psychology, 61, str. 80-84.
Várnagy (2009) : Beyond the level of self-esteem: Stability as an individual factor.
Kernis, M.H., A.W. Paradise, D.J. Whitaker, S.R. Wheatman and B.N. Goldman, (2000) Master of one’s psychological domain? Not likely if one’s self-esteem is unstable. Personality and Social Psychology Bulletin 26, str. 1297–1305.